Rozporné hľadanie

Komentuje Rudolfa Vallová

Mať ucelenú víziu, ako bude v budúcnosti vyzerať naša dedina, je prirodzenou potrebou azda každého človeka. Ťažko však môžeme očakávať, že sa zmení v posledných desaťročiach vžitý systém hospodárenia na pôde. Napokon veľkoprodukciu nám závidia aj také krajiny s rozvinutým agrárnym hospodárstvom, ako je Poľsko. Proces, ktorým sa toto dosiahlo, bol podporený legislatívnou i finančnou politikou štátu. Alternatívne zdroje pre obyvateľstvo, ktoré stratilo prácu v dôsledku socializácie dediny, sa sťahovalo do miest a mnohé domy sa tak stali miestom rekreačného pobytu. V dôsledku toho dnes stojíme pred úlohou vytvárania nových pracovných miest pre tých, ktorí sa odsťahovali za prácou do blízkych malých mestských aglomerácií a hľadaním alternatívnych zdrojov vrátane vytvárania podmienok pre nové aktivity. Dosiaľ akoby chýbalo to podstatné, čím je spoločná predstava o tom, čo vidiek vôbec vlastne je a ako by mal vyzerať. Podľa klasifikácie OECD za vidiek na Slovensku sa považuje až 80 % jeho územia. Je to aj náš zorný uhol pohľadu na vidiek? V tomto smere je vítaná každá iniciatíva vrátane iniciatív občianskeho združenia Vidiecky parlament (VIPA), ktoré chce byť platformou na získavanie, spracúvanie a šírenie informácií a formulovanie spoločnej platformy. Teraz má zastúpenie v monitorovacom výbore programu SAPARD a vo Fonde rozvoja vidieka pri ministerstve pôdohospodárstva. Očakáva sa, že by sa mala v prvom rade presadiť na regionálnej úrovni v rámci spolupráce s členmi ZMOS a v poradných orgánoch VÚC. ZMOS od nich stále očakáva návrh zmluvy o spolupráci, ktorá by bližšie špecifikovala pôsobnosť VIPA na vidieku. Rovnako aj presadenie sa na úrovni samosprávneho kraja závisí skôr od samostatných iniciatív členov VIPA ako od organizácie ako takej.