Výhovorky nikoho neposunú

Je dôležité, aby správni ľudia boli na správnych miestach

V hospodárskej činnosti okres Nové zámky úspešne reprezentuje Ján Šimunek, generálny riaditeľ Mliekospolu a Stanislav Becík, predseda Združenia agropodnikateľov v Dvoroch nad Žitavou. Jeden mliekom a výrobkami z neho, druhý plodmi zeme zásobujú celé Slovensko. Obaja si v týchto dňoch pripomínajú päťdesiatku. Starším je Ján Šimunek, narodil sa o deň skôr - 24. mája 1952.

Spracovateľ mlieka potrebuje istotu, že surovinu dostane každý deň od dodávateľa, s ktorým zmluvne dohodol celoročné množstvo, prízvukuje pri každej príležitosti Ján Šimunek, ktorý je aj predsedom Slovenského mliekarenského zväzu. Ak mlieko nemá, výrobný program mliekarne je ohrozený, čo znamená ohrozenie trhu a, samozrejme, nespokojnosť konzumenta mliečnych výrobkov. Niektorí dodávatelia mlieka, súhlasili s „prestupom“ do inej mliekarne, ktorá ich prelanárila prísľubom

vyššej ceny

za surovinu. Tvrdia, že nedodržiavaním platnosti podpísanej zmluvy dodávateľsko-odberateľské vzťahy nenaštrbili. Ale naštrbili a prieči sa to aj zásadám trhového mechanizmu. A výsledok? Nazvime ho športovou technológiou „lanárenie“, spôsobuje niektorým slovenským mliekarňam nepríjemné starosti. Pravda, nie v tých, ktoré sa hrdia vstupom zahraničného kapitálu a pridávajú dodávateľom na odsúhlasenej cene mlieka haliere navyše. Zdôvodňujú to konkurenčným bojom. Kvantita však nevyjadruje kvalitu. Tú vyjadrujú ocenenia. A s tými sa máloktorá mliekareň, ktorá presadzuje nečestný konkurenčný boj, môže pochváliť. Na adresu dodávateľov mlieka, ktorí sa rozhodli na základe platných sľubov o pomoci, iba toľko: krátky cenový efekt nemôže mať pre prvovýrobcu dlhodobú perspektívu. Ak vám nový odberateľ naznačí, že mlieko prestáva od vás kupovať, bývalý, vami podvedený, nemusí akceptovať váš návrat. A čo potom? Ťažké srdce mám aj na

obchodné reťazce,

lebo nás obmedzujú pri uprednostňovaní slovenských mliečnych výrobkov. Presadzujem zásadu, aby tvorili 70 % z ponuky. Zatiaľ neúspešne, lebo v obchodoch je viac zahraničných ako našich produktov, čiže zásada - kupujte kvalitné Slovensko je v tieni okázalých zahraničných reklám. V obchodoch by sa mal plne uplatňovať slogan: Tisíc chutí zdravia - tisíc chutí slovenského mlieka. Potom by sa nám určite podarilo prekročiť súčasnú ročnú spotrebu mlieka na obyvateľa 165 kilogramov a dosiahnuť úroveň osemdesiatych rokov.

Stanislav Becík, ktorý je v Združení agropodnikateľov v Dvoroch nad Žitavou predsedom od roku 1988, riadi poľnohospodársky podnik, ktorý má v okrese prívlastok najlepší. Na Slovensku je podľa dosahovaných výsledkov v prvej päťke. Kým v deväťdesiatom druhom pri transformácii bola hodnota družstva 294 mil. Sk, v súčasnosti je hodnota vlastného imania 472 mil. Sk. Združenie hospodári na 6816 ha, z toho je ornej pôdy 6391 ha. Bohato rodia polia, ovocné sady aj vinice. Živočíšna výroba je „silná“. Vlaňajšia priemerná dojivosť 8042 litrov mlieka (slovenský priemer bol 4653 litrov) a súčasná denná vyše 22 litrov hovoria za všetko. Zvyšujú prívlastky na hmotnosti, odchov teliat od sto kráv a odstav prasiatok, čo sa priaznivo odzrkadľuje v predaji jatočných zvierat. Vlani bola produktivita na jedného pracovníka 964 935 Sk a hospodársky výsledok 43 104 Sk. Mesačne pracovník, trvalo činných členov je 401, zarobil 13 641 Sk. Slová Tomáša Baťu, že kto vo firme

nemá čo stratiť,

nemôže firmu riadiť, sú pre mňa záväzné, tvrdí Stanislav Becík. Nepísaným zákonom sú aj pre každého riadiaceho pracovníka. Preto aj združenie dosahuje pozoruhodné výsledky, nepozná slovo strata. Pripúšťam, že aj v našej riadiacej práci sa nájdu chyby organizačné i technologické. Nemôžem však súhlasiť s tým, že nám cez médiá radia tí, ktorým sme dali dôveru a pri každej príležitosti prízvukovali, že poľnohospodárstvo neúčelne využíva prostriedky daňových poplatníkov, vyčlenené zo štátneho rozpočtu. Tvrdenie, že každá rodina ročne dopláca na poľnohospodárstvo 8-tisíc Sk, stavia živiteľov národa do zlého svetla. Neoprávnene, lebo kritiku vyslovujú tí, ktorí nemajú k poľnohospodárstvu blízko. Už desať rokov doplácame na nekorektné rozhodnutia v procese transformácie. Na Slovensku klesli stavy hovädzieho dobytka o 58,7 %, z toho dojníc o 228-tisíc kusov a ošípaných o 41 %. Nuž a zamestnanosť sa v poľnohospodárstve

znížila o 79 %,

preto aj na jedného pracovníka pripadá v prvovýrobe až 23 ha poľnohospodárskej pôdy. Prečo uvádzam tieto čísla? Preto, lebo agrosektor nemožno posudzovať len z hľadiska podielu na hrubom domácom dôchodku v poľnohospodárskej výrobe 3,6 %, ale aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súčasne výdavky na potraviny sú v každej domácnosti takmer 40 % z reálnych príjmov. Žiaľ, za dovážané produkty platíme viac, ako dostávajú domáci producenti. Pasívne obchodné saldo s agrokomoditami platí spotrebiteľ z vlastného vrecka. A spotrebiteľ by to mal vedieť, lebo o ochrane trhu sa hovorí len hmlisto a neúspechy sa zvaľujú na roľníkov. Pred vstupom do EÚ nás znepokojuje snaha určiť nám výrobné kvóty iba na základe posledných trojročných výsledkov. Neprihliada sa na doterajší negatívny vývoj a snahu o odklad priemerných platieb na desaťročné prechodné obdobie, ako aj priznanie len 25 % z výšky platieb farmárom v EÚ pri našom vstupe do únie. Súčasná ekonomická sila a technická vybavenosť dáva predpoklad na prežitie po vstupe do EÚ len 15 % podnikateľom v poľnohospodárstve. Žiaľ, vinníka za neúspechy nehľadáme, rozpredáva sa majetok oprávnených osôb na úkor blahobytu jednotlivcov. Pri nákupe a predaji má živnú pôdu

korupcia, ktorá

sa vlani pričinila o likvidáciu 138 poľnohospodárskych podnikov. Chybu však musíme hľadať aj v družstvách, ich riadení a najmä pochopení, že môžu existovať len na súkromnom princípe. Ak nie, tak družstvo zanikne. Istotu dáva len vlastník. V našom združení máme jasné pravidlá. Na princípe plánu sa podieľa každý, plnenie úloh podmieňuje mobilizujúci potenciál, a tým sú ľudia. Pravda, nie každý sa snaží plniť úlohy. Lenže náš agrokombinát neumožňuje odťahovať sa od stanovených úloh. Tie totiž podmieňujú výšku platov, prémií a sociálne výhody. Preto aj presadzujem zásadu, že buď úlohy splníme, alebo sa budeme topiť v neúspechoch. Výhovorky nás totiž neposunú dopredu. Pre nás nie sú rozhodujúce astronomické čísla v dosiahnutých ukazovateľoch, ale ich ekonomická efektívnosť, čiže za čo vyrábame tonu obilnín, olejnín, liter mlieka, kilogram mäsa, ovocia a hrozna i poznať výsledný efekt v činnosti prvovýroby a spracovania produktov.

Čo k tomu dodať? Vari iba toľko, aby sme podobných jubilantov mali na Slovensku viac. Potom by sme v ekonomike prestali prešľapovať na mieste.

Vladimír Levický