Napečú, čo ľudia pýtajú

Podnikanie, to je dnes balansovanie na hrane

Pekáreň Kumipek so sídlom v obci Bošáca v okrese Nové mesto nad Váhom vznikla v roku 1992 ako rodinná firma. Založili ju súrodenci Kukučovci a ich rodičia bez akýchkoľvek predošlých skúseností v oblasti pekárstva. „Jednoducho to bol nápad,“ charakterizuje vtedajšiu situáciu sestra Ing. Zuzana Mihalová, ktorá sa dnes vo firme stará o celú administratívu, odbyt i zamestnancov. „Brat aj ja sme strojári, tak ako celé generácie neviem do koľkého kolena. No s dnešnými skúsenosťami aj možnosťami by sme určite nešli do podnikania v tejto oblasti. Našťastie, v tom čase banky boli ústretovejšie, každý, kto chcel, úver dostal a my sme postavili pekáreň. Dnes je už skutočnosť iná. Predložili sme podnikateľský zámer, rodičia založili rodinný dom a všetko sa jednoducho vyriešilo. Bez ich pomoci by sme sa však neboli mohli pohnúť z miesta. Ja som mala 22 rokov, bola som po skončení vysokej školy, brat bol po vojenskej službe, rodičia i my sme mali zamestnanie - v podstate nám nič nechýbalo. Ťažko sa mi vysvetľuje, prečo sme sa tak rozhodli... To, že sme prežili, je len vďaka obrovskému úsiliu,

doslova drine.

Nevyskakujeme, nedovolenkujeme. Stále pracujeme.“ Až po mesiaci k rodinnému pracovnému tímu, ktorý dostal názov Kumipek, zo skratiek priezvisk Kukuča, Mihalová a slova pekáreň, pribudol skúsený pekár. To už v záhrade u rodičov postavili na zelenej lúke malú pekáreň. Spolu s technológiou výška úveru na vtedajšie pomery predstavovala sumu 4 mil. Sk. Úver vďaka dobrému štartu už majú v súčasnosti splatený. V 18. storočí postavili bratia Janegovci jeden z prvých mlynov v Bošáckych kopaniciach pri potoku Predpolomka. V priebehu storočia ich bolo celkovo trinásť. Majitelia terajšej pekárne síce nemajú žiadne rodinné zväzky s pôvodnými mlynármi, no predsa len zachovávajú tradíciu, ktorá v regióne pretrvávala dve storočia. Pekáreň Kumipek má jednu pec, malý sklad, expedíciu, predajničku so sortimentom potravinového tovaru, administratívne priestory a šatne na poschodí. Firma má i s majiteľmi 13 ľudí. Matka, ktorá si dokonca v preddôchodkovom veku urobila aj

pekársky kurz

s výučným listom, pomáha v druhom obchode, ktorý medzitým otvorili viac-menej na podnet občanov so širokým sortimentom baleného potravinového tovaru, mliekarenských výrobkov a, samozrejme, s vlastným pekárenským tovarom. Výrobný sortiment predstavuje asi 25 druhov výrobkov - chlieb rascový, ražný, celozrnný zrniečkový, pečivo obyčajné i grahamové, rôzne výrobky z pečivového cesta, lúpačky, vianočky, makové, orechové, tvarohové i marmeládové koláče, zemiakové pečivo, výrobky z lístkového cesta. Pec nejde na plný výkon, prispôsobuje sa požiadavkám trhu. „Robíme to, čo ľudia pýtajú. Máme výhodu, že si môžeme dovoliť urobiť aj menšie množstvá, malá kapacita pece to umožňuje. O pol štvrtej ráno odchádza prvé rozvozové vozidlo, na ktorom chodí otec. S druhým vozidlom chodí brat. Denne urobia do 100 kilometrov v širokom regióne od Nového Mesta nad Váhom po Trenčín, Částkovce i v Bošáckej doline. V popoludňajšej zmene pracujú traja, v nočnej štyria, tí zabezpečia aj kompletnú expedíciu podľa objednávok. V každej zmene pracuje jeden majster. Vlastné obchody sú otvorené prakticky

celý deň,

od piatej ráno do 19.30 hod., čo je na vidieku nezvyklé. Obyvatelia i dovolenkári si však už na tento komfort zvykli a radi ho aj využívajú, pretože majú garanciu kvalitného a hlavne čerstvého pečiva i výborného chlebíka.“ Z. Mihalová na základe desaťročných skúseností tvrdí, že dnešní obchodníci viac-menej špekulujú. Neobjednávajú tovar na základe dlhoročných skúseností či kvality ponúkaného tovaru, ale vezmú od každého dodávateľa pár kúskov. „Chápem, že obchodník chce mať sortiment, ale zdravé obchodné vzťahy na báze serióznosti a dlhodobej spolupráce sa vytratili. Situácia je horšia i v obrate, klesla kúpna sila obyvateľstva. Pred rokmi zákazník automaticky

kupoval čo videl,

teraz počíta. Mám tri deti, kúpim tri koláče, už sa nešafári, kúpi len toľko, koľko minie.“ Okrem financií považuje Z. Mihalová za ďalší veľký problém prácu s ľuďmi. „So zamestnancami je ťažká práca. Všetkých beriem ako členov rodiny, preto sa snažím vyvarovať problémov ešte pred prijatím, snažím sa zistiť, aký je to človek. Napriek tomu, že ich poznám, heslo ťdôveruj, ale preverujŤ stále platí. Mnohí majú pocit, že na niekoho robia, že všetko je všetkých. Kým zamestnanec odpočíva, my musíme robiť, opravujeme čo treba, zabezpečujeme, dorábame. Dennodenne počítam korunu a rozmýšľam, komu uhradím faktúru skôr. Naše podnikanie je založené na dobrých vzťahoch,

poznajú ma,

vedia, že sme ešte nikdy nesklamali. Počkajú s úhradou. Je vzájomná dôvera. Napriek tomu by som sa už na podnikanie nedala. Nečakáme veľké zisky, stále treba investovať, museli sme vymeniť už aj nové stroje. Robíme všetci ako sa dá, cítim zodpovednosť za tých, ktorých zamestnávam. Utešujeme sa, že situácia bude lepšia, ale veľké vyskakovanie sa robiť nedá. Je to balansovanie na hrane.“

Zora Petrášová