Proti integrácii?

Len politickými rokovaniami

Vo svojej pôvodnej negociačnej pozícii ku kapitole 7 - poľnohospodárstvo, Slovensko požiadalo celkovo o 43 prechodných období, technických úprav a kvót. V priebehu rokovaní s Európskou komisiou počas niekoľkých technických rokovaní dospeli expertné skupiny k názoru, že niektoré prechodné obdobia a technické požiadavky nie je nevyhnutné požadovať a je možné ich stiahnuť. Dospelo sa k tomu preto, lebo časť z nich bude riešená po vstupe SR do EÚ v rámci štandardnej procedúry v riadiacich výboroch Európskej komisie a Rady. Experti počas rokovaní identifikovali 28 takýchto negociačných požiadaviek. Niektorými zmenami sa vláda SR už zaoberala a súhlasila so zmenou negociačných požiadaviek v tejto kapitole. Okrem toho počas rokovaní SR identifikovala

šesť nových

požiadaviek. Celkovo bude SR uplatňovať 21 negociačných požiadaviek, v rámci ktorých bude jedna požiadavka na 3-ročné prechodné obdobie pre prevádzkarne živočíšnych produktov. Pretože rokovania v tejto kapitole sa chýlia k záverečnej fáze, ministerstvo pôdohospodárstva predložilo vláde na odsúhlasenie návrhy na zmenu, zrušenie a doplnenie negociačných bodov. V priebehu rokovaní sa vláda už niektorými čiastkovými zmenami zaoberala.

Ako nám v tejto súvislosti povedal minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, Slovenska sa najviac dotýka rozhodnutie Európskej komisie vzťahujúce sa na kvóty pre jednotlivé produkty, priame platby a na výmeru jednotlivých plodín a obrábanej pôdy. „Nemôžeme byť spokojní s tým, čo Európska komisia navrhla, pretože ak by sme pristúpili na jej podmienky, znamenalo by to vylúčiť z obrábania až 380-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Pre poľnohospodárstvo by to znamenalo zníženie tržieb o 4,8 mld. Sk ročne. Predstavovalo by to aj nižšiu zamestnanosť, nehovoriac o devastácii krajiny. Z tohto dôvodu by bolo treba na

politickej báze,

na úrovni vlády, ministrov a komisárov EÚ rokovať s Európskou komisiou.“ Na úrovni svojich komisií Európska únia už odmieta tieto rokovania viesť, pričom tvrdí, že z hľadiska odborného už niet o čom hovoriť. Je však ochotná rokovať z politických pohľadov a prístupov. Minister P. Koncoš si myslí, že to nie je pre Slovensko dobrý signál a ani pre obyvateľov asociovaných krajín. „Osobne pokladám rozhodnutie Európskej komisie smerom k poľnohospodárstvu za antiintegračné opatrenia,“ zdôraznil. Na našu otázku, či aj on začne rokovať so svojím partnerom - príslušným komisárom únie, P. Koncoš uviedol, že sa pripravuje konferencia FAO, na ktorej bude prítomný aj komisár Franz Fischler, pričom sa stretnú práve na rozhovor o týchto otázkach. Navyše, v súčasnej situácii

netreba ľutovať

čas, ani peniaze na cesty do Bruselu, aby Slovensko dosiahlo čo najlepšie rokovacie výsledky. Ide totiž o budúcnosť slovenského poľnohospodárstva, využitie krajiny, o zamestnanosť nášho obyvateľstva.

Minister za najväčší problém rozhovorov o našom agrokomplexe označil doteraz stanovené kvóty na jednotlivé produkty, ako aj otázku priamych platieb. V nich sa situácia v poslednom období nezmenila a EÚ hovorí o 25 až 35 percentách v prvých troch rokoch po našom vstupe do spoločenstva z priemernej úrovne doterajších členov. Je to však veľmi málo a naši vyjednávači budú mať čo robiť, aby situáciu aspoň čiastočne zlepšili.

Vladimír Turanský