Aj to na plecia podnikateľov

Cieľ predsa nespochybňujú, iba rýchlosť jeho dosiahnutia

„Približovanie sa slovenskej environmentálnej legislatívy k legislatíve krajín EÚ sa musí zakladať na spolupráci so zainteresovanými rezortmi. V opačnom prípade by sa mohlo stať, že nové právne normy nebudú v praxi uskutočniteľné. Preto je potrebné počúvať názory tých, ktorých sa to bude najviac týkať,“ zdôraznil minister životného prostredia László Miklós v úvode dvojdňového stretnutia predstaviteľov MŽP SR a priemyselnej sféry. Zúčastnili sa na ňom aj poslanci NR SR, predstavitelia podnikateľských združení, a pod. L. Miklós ďalej dodal, že integrácia SR do EÚ si len v oblasti životného prostredia do roku 2035 vyžiada investície (vrátane prevádzkových nákladov) vo výške 440 mld. Sk. Hoci sa pri uzatváraní kapitoly Životné prostredie dosiahli v prípade siedmich smerníc prechodné obdobia, je jasné, že bremeno investovania do modernejších technológií a do znižovania znečistenia odnesú na svojich pleciach podnikatelia. Najväčšie investície ich čakajú v nadchádzajúcich siedmich rokoch. Preto MŽP SR kladie dôraz na včasnú informovanosť zástupcov i odborníkov z podnikovej sféry. Ak sa totiž v dostatočnom predstihu nepripravia na to,

aby sa vtesnali

do prísnejších limitov, hrozba vysokých pokút, ba až odstavenia prevádzok, sa môže naplniť. V snahe eliminovať ju, MŽP SR pri tvorbe nových environmentálnych zákonov otvorilo dvere názorom priemyselnej sféry podstatne viac ako iné rezorty, a tiež výrazne viac ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. No aj keď sú ochotní akceptovať ekonomické pohľady a prvky, hlavné ciele rezortu životného prostredia sú a zostanú environmentálne. Od nich ustúpiť nemôže. Tento fakt ocenili aj predstavitelia podnikateľov. Na druhej strane však L. Miklós naznačil, že na rozdiel od proklamácií viazne potrebná spolupráca zo strany niektorých členov vládneho kabinetu. Prezident Združenia priemyselných zväzov SR Jozef Uhrík v tejto súvislosti povedal, že dôležitosť problematiky životného prostredia v predvstupovom období si kompetentní mali uvedomiť oveľa skôr. Tým, že sa za desať rokov podrobne neanalyzoval stav starých ekologických záťaží a nestanovili

kroky k náprave,

stratilo Slovensko veľa času. A tak aj v prípade budovania priemyselných parkov idú dnes mnohí ľahšou cestou a budujú ich na zelenej lúke. Oveľa efektívnejšie (aj z aspektu ochrany životného prostredia) by bolo, keby sa využili tzv. hnedé parky, čiže priestory bývalých fabrík, ktoré dnes často zívajú prázdnotou alebo sú na pokraji konkurzov. Žiaľ, noví investori by museli odstraňovať staré ekologické dlhy, čím by sa znásobili ich investície. Hoci drvivá väčšina podnikateľov alebo predstaviteľov zamestnávateľských zväzov nespochybnila význam sprísňujúcich sa noriem či už v oblasti odpadových vôd, znečistenia ovzdušia, likvidácie odpadov atď., predsa len viacerí vyslovili obavy, že ekonomická situácia mnohým neumožní prispôsobiť sa im. Z tohto dôvodu vyslovili najmä

ostré slová kritiky,

že stále nie je ukončená „dopadovᓠštúdia integrácie SR do EÚ. Veď keby bolo bývalo včas jasné, aké prostriedky si proces začlenenia SR vyžiada v jednotlivých oblastiach národného hospodárstva, čo sa zvládne a čo nie, mohlo sa žiadať od EÚ viacero ústupkov. Dokonca J. Uhrík dodal, že ak súčasná vláda vedela „nájsť“ vyše 100 mld. Sk na reštrukturalizáciu bánk, mohla vyčleniť aj zopár miliónov korún na včasné spracovanie štúdie. Pokiaľ ide o prijatie posledných potrebných environmentálnych zákonov, aj priebeh konferencie ukázal, že diskusia k zákonu o obaloch, ktorý je už v parlamente, tak skoro neutíchne. Pravdepodobne ešte zložitejší proces bude sprevádzať prípravu nových noriem o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia. Tie do slovenského právneho systému prinesú integrovanú ochranu, nie opatrenia proti znečisteniu jednotlivých zložiek. Keďže zákon bude zložitý (ani krajiny EÚ s aplikáciou príslušnej smernice nemajú dostatok skúseností), viceprezident AZZZ a prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR Jozef Kollár dodal, že MŽP SR ponúkli vytvoriť spoločný pracovný tím na posudzovanie jeho dosahu na podniky. Zároveň sa chcú zapojiť

aj do prípravy

informovanosti štátnej správy o jeho aplikácii v praxi. Na margo krokov, ktoré v oblasti ekológie bude priemysel musieť urobiť, však dodal, že treba pri nich podporu zo strany vlády. Konkrétne chemický priemysel nie je bezodná žumpa, z ktorej sa dá čerpať. Na to, aby jeho členské subjekty mohli investovať do znižovania emisií škodlivín, do znižovania energetickej náročností zariadení, potrebuje určitú ochranu. Teda zaviesť staré pravidlo cukru a biča.

Zdena Rabayová