Rozprávkový groš už nestačí

Bez reformy by sme v budúcnosti asi nemali z čoho vyplácať

Kto bude rozhodovať o spôsoboch zhodnocovania prostriedkov vložených do kapitalizačného piliera dôchodkového poistenia? Bude to sám poistenec, nejaká nová inštitúcia alebo naša stará známa Sociálna poisťovňa? Kapitalizačný pilier bude po pondelkovom rokovaní porady ekonomických ministrov témou diskusie aj Hospodárskej rady vlády SR. Ministri sa síce zhodli na tom, že systém má byť decentralizovaný, nedokázali však nájsť spoločnú reč v otázke, či administratívna správa osobných účtov poistencov bude centralizovaná alebo nie. Pravda, presné znenie návrhu zákona o kapitalizačnom pilieri, ktorý zatiaľ predkladá ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) vláde ako legislatívny zámer, ovplyvní aj konečná

podoba zákona

o sociálnom poistení, ktorého druhé čítanie je na programe aktuálnej schôdze Národnej rady SR. Dôchodkové poistenie je totiž popri nemocenskom a úrazovom poistení dôležitou súčasťou sociálneho poistenia a kapitalizačný pilier je druhým z troch, na ktorých má byť postavené. Prvým je v súčasnosti využívaný a z minulosti zdedený priebežne financovaný pilier založený na princípe tzv. medzigeneračnej solidarity, tretím nepovinné doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré sa už rozbehlo a je funkčné. Povestný rozprávkový groš, ktorý vraciame generácii našich otcov, však už nestačí a ak by sme zostali len pri priebežnom financovaní dôchodkov (aktívna generácia financuje dôchodky občanov v poproduktívnom veku), pri súčasnom trende demografického vývoja by okolo roku 2040 nebolo z čoho dôchodky vyplácať. Vytvorenie kapitalizačného piliera prispeje k vyššej spravodlivosti aj pokiaľ pôjde o výšku dôchodku, keďže vzorec na jeho výpočet bude brať do úvahy celkovú sumu, ktorú občan počas svojho života

odviedol na účet

dôchodkového poistenia a nebude to solidarita naruby ako v súčasnosti. Keďže samotné budovanie kapitalizačného piliera predstavuje teoreticky celý jeden pracovný život, ale starobné dôchodky sa musia vyplácať priebežne všetkým poistencom, ktorí prispievali počas svojho života na dôchodky predchádzajúcej generácie, je potrebné vložiť do kapitalizačného piliera isté prostriedky ako akési „štartovné“. Na to by sa malo použiť tých už schválených 25 % prostriedkov získaných z predaja 49 % SPP, ktoré sa odhadujú na 65 až 66 mld. Sk. Podľa návrhu legislatívneho zámeru z dielne MPSVR SR, cieľom je, aby podiel dôchodku poistenca priznaný z kapitalizačného piliera predstavoval až do 50 % celkového dôchodku priznaného z povinnej časti, teda prvých dvoch pilierov. V oboch povinných pilieroch by sa mali viesť osobné účty a poistenci by mali každý rok dostať informáciu o výške zaplateného poistného v priebežnom pilieri

a výpis z účtu

z kapitalizačného piliera. Zatiaľ je jasné, že z kapitalizačného piliera sa budú poskytovať len starobné dôchodky, kým z priebežného piliera by sa v budúcnosti mali vyplácať všetky druhy dôchodkov, teda aj invalidné a pozostalostné (vdovské, vdovecké a sirotské). Vzhľadom na samotnú podstatu kapitalizácie bude pri štarte zmiešaného systému dôchodkového poistenia stanovené vekové obmedzenie, zrejme do 50 rokov, aby sa za 10 rokov naakumulovali prostriedky na zabezpečenie primeranej úrovne dávky. Čo sa týka jej výšky, bude sa určovať na základe zaplateného poistného a jeho zhodnotenia, avšak za minimálne zhodnotenie sa bude považovať miera inflácie, aj keď cieľom je podľa MPSVR SR dosiahnuť aspoň trojpercentné reálne zhodnotenie poistných príspevkov na osobných účtoch. Prostriedky, ktoré poistenci vložia do kapitalizačného piliera, by mali spravovať profesionálni finanční investori, správcovia aktív. Otázkou je, či si budú samotní poistenci

vyberať správcov

aktív alebo sa tak bude diať prostredníctvom verejnoprávnej inštitúcie spojenej so Sociálnou poisťovňou. S jej vytvorením zásadne nesúhlasí ministerstvo financií, ktoré by uprednostnilo centralizovaný model fungovania kapitalizačného piliera v správe Sociálnej poisťovne. Presne opačný je názor ministerstva hospodárstva, ktoré je za maximálnu možnú decentralizáciu spravovania kapitalizačného piliera. Niekde medzi tým je návrh MPSVR SR. Vo svojom pôvodnom návrhu predpokladalo vytvorenie investičného výboru, ktorý by posudzoval ponuky správcov aktív a rokoval s nimi v podstate ako zástupca poistencov. Výnos by sa rozdeľoval rovnakým percentom na všetky

osobné účty

podľa výšky ich zostatku, čo v prípade rozhodovania samotných poistencov o výbere ich správcu aktív neprichádza do úvahy. Rôzne zhodnotenie prostriedkov vložených do kapitalizačného piliera by potom priamo ovplyvnilo zhodnotenie prostriedkov na jednotlivých osobných účtoch. V hre je aj ďalší kompromisný variant, ktorý je vari najpriechodnejší. Vychádza z modelu uplatňovaného vo Švédsku, pričom predpokladá individuálne rozhodovanie poistenca o investovaní odvedeného poistného, ale aj možnosť poveriť tým centrálnu administratívu vedenia účtov. Isté je, že tam, kde je najmenšia možnosť politického ovplyvňovania (poistenec si sám vyberá dôchodkový podielový fond), je riziko najvyššej ekonomickej straty, ktorú môže zapríčiniť nedostatok prehľadu a neskúsenosť občana v týchto otázkach, na druhej strane tam, kde sú vytvorené najsilnejšie inštitucionálne zábrany proti ekonomickým stratám, vzniká možnosť, že politici sa budú snažiť vplývať na umiestňovanie investícií.

Zuzana Krútka