Kde sme a čo chceme (34, 35 )

Prioritou politická stabilita

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Marián Vidoman, generálny riaditeľ Makyty Púchov a Katarína Poláková, dermatovenerologička.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

M. Vidoman: Napriek zložitým diskusiám si myslím, že treba, aby Slovensko bolo do NATO prijaté. Nachádzame sa v geografickom usporiadaní Európy a sveta, ktoré si vyžaduje, aby Slovensko bolo účastníkom v NATO.

K. Poláková: Po 11. septembri 2002 sa zmenil postoj k rozširovaniu NATO možno aj o pobaltské krajiny zo strany Moskvy. Výrazné zlepšenie vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou po tomto dátume tiež zvýšilo naše šance na vstup do aliancie. Mnohé európske členské štáty budú našu kandidatúru posudzovať aj z geopolitického hľadiska. Dúfam, že jednoznačnú podporu nášmu členstvu máme u našich „vyšehradských susedov“. Prijatím Slovenska by totiž vzniklo stabilné bezpečnostné prostredie v strednej Európe. O tom, že sme dobre pripravenou krajinou, už bolo napísané veľa inými kompetentnejšími, zostáva veriť, že naše výrazne pozitívne skóre nezanikne po jesenných voľbách.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

M. Vidoman: Z hľadiska Slovenska treba predovšetkým stabilizovať politickú scénu. Okrem proklamovaných pozitívnych informácií o tom, ako nás chce EÚ prijať, je potrebné, aby všetci občania Slovenska sa prejavovali ako budúci euroobčania. To znamená: mali takú istú produktivitu práce, ambície, disciplinovanosť pri výkone svojej každodennej činnosti. Bude nevyhnutné, aby sme v tomto smere vstúpili do EÚ ako občania konsolidovaného štátu, zdravej ekonomiky. Inak nebudeme prijímaní ako rovnocenní partneri.

K. Poláková: Zvládnuť prístupový proces, všetky náročné úlohy s ním spojené. Iste pribudnú výdavky na zavádzanie európskych noriem, budú nevyhnutné investície do životného prostredia i do iných sfér. Spočiatku asi nad prínosmi prevážia výdavky spojené s členstvom, napriek tomu je to jediná cesta, ako zabezpečiť prosperitu Slovenska.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

M. Vidoman: Od konca minulého roka a v tomto roku sa odvetvie textilného a odevného priemyslu nesie v znamení určitej recesie. Avizované oživenie zatiaľ nenastalo. Preto je veľmi dôležité, aby sme aj v tomto roku využili tradičné obchodné spojenia, opierajúc sa o vlastnú kvalitu, a aby sme udržali svoje pozície na zahraničnom a tuzemskom trhu.

K. Poláková: Pracujem v zdravotníctve a aktuálna situácia väčšiny zdravotníckych zariadení je, slušne povedané, veľmi zložitá. Ich fungovanie je neraz na doraz a doterajšie reformné úpravy nepriniesli očakávané zlepšenie. Vzťahy medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami sú napäté. Moja práca ma napriek všetkým týmto okolnostiam baví, a keďže som optimista, verím, že situácia v našom rezorte raz bude iná.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

M. Vidoman: Za prioritné považujem dosiahnuť vo voľbách stabilitu na politickej scéne. Verím, že práve ona bude rozumnými a múdrymi opatreniami prenesená aj do oblasti spoločensko-ekonomického života, ktorý je základom v zdravom hospodárskom dianí.

K. Poláková: Zabezpečiť dostatok profesionálov, začnúc najvyššími vládnymi predstaviteľmi až po riadenie jednotlivých podnikov. Likvidovať korupciu, zvýšiť pocit bezpečnosti občanov v naozaj právnom štáte, zlepšiť zdravie a priemerné prežívanie nášho obyvateľstva.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

M. Vidoman: Vývoj na Slovensku nie je príliš pozitívny vo vzťahu k rozdrobenému spoločenskému i politickému prostrediu. Nedosiahli sme také zmeny v nových projektoch, ktoré by zaznamenali výrazné zníženie nezamestnanosti, aby väčšina občanov mohla aktívne pracovať a prispievať svojou prácou k rozvoju ekonomiky a všetkých oblastí spoločenského života. Politická nestabilita, rôzne strategické prístupy k riešeniu toho najzákladnejšieho - rastu produktivity práce, rastu celkovej ekonomiky - majú na svedomí, že nedošlo k masovejšiemu prísunu zahraničných investorov pre nové projekty. Nie je správne, že sa na Slovensku uspokojujeme s tým, že odpredávame hlavne bankové inštitúcie a nazývame to ozdravným procesom ekonomiky, ktorý v budúcnosti bude pôsobiť na zlepšenie ekonomickej situácie. To nie sú v skutočnosti nové projekty, ktoré by dávali prácu a ktorými by sme sa mohli presadiť v tvrdom konkurenčnom prostredí medzinárodného obchodu. Vo väzbe na všetky tieto otázky bude treba prehodnotiť ďalšiu stratégiu a smerovanie slovenskej politiky i ekonomiky. Informácií o tom, kde a za akých podmienok sa máme integrovať, máme dosť. K tejto analýze bude potrebné priradiť konkrétne kroky, ktoré by mali viesť ku konkrétnym výsledkom ozdravovania ekonomiky a celej spoločnosti.

K. Poláková: Za tých skoro desať rokov sa veľa stihlo, ale mohlo sa viac. Mrzí ma rozdiel v životnej úrovni krajín EÚ a našej, ale i medzi nami a Českou republikou. Napriek tomu mladí ľudia majú dnes celkom iné šance získať dobrú prácu doma či v zahraničí. Akceptácia Slovenska cudzinou už existuje, verím, že sa dočkáme aj transformovania na prosperujúci štát, ktorý bude plnohodnotným partnerom krajinám, ktoré sú už v euroatlantických štruktúrach začlenené.