Všetko sa odvíja od financií

Křižík Prešov smeruje k montážno-vývojovej spoločnosti

Už dlhé roky si Křižík Prešov udržiava pozíciu medzi poprednými výrobcami meracích prístrojov. Ako zdôrazňujú predstavitelia spoločnosti, chcú, aby to tak zostalo i naďalej, aj keď v súčasnosti trh zaznamenáva významnú technologickú zmenu, prechádza od mechanických elektromerov k elektronickým. Aj keď mechanické elektromery v súčasnosti predstavujú ešte 95 % produkcie elektromerov, tento pomer sa bude výrazne meniť a Křižík je na tento krok pripravený. Produkcia je zameraná hlavne na export. Jednofázové a trojfázové elektromery a regulátory tlaku plynu ponúka prakticky na všetkých zaujímavých trhoch sveta. Medzi najvýznamnejších odberateľov patrí Malajzia, Kolumbia, Moldavsko, Bulharsko, Taliansko a Poľsko. Do Ázie smeruje tovar za 250 mil. Sk, do Latinskej Ameriky za 150 mil. Sk, rovnaký objem zostáva na Slovensku a zvyšok je určený na trhy Európy a severnej Afriky. „Až 80 % produkcie naša spoločnosť vyváža, sme preto

vystavení rizikám,

ktoré export prináša. Predovšetkým sú to stretnutia s ťažkou konkurenciou, ako je Siemens, Schlumberger, ABB, General Electric, Iskra, kde spolu súťažíme v tých istých tendroch. Sú to tiež výkyvy výmenného kurzu USD, čo sa nám výrazne prejavuje v ekonomike, pretože náš obchod je postavený prevažne na dolárovej báze,“ zdôrazňuje generálny riaditeľ Ing. Stanislav Čorej. Ako dodal, konkurenčné prostredie ovplyvňujú stále sa zvyšujúce nároky odberateľov. Prebytok výrobných kapacít mechanických elektromerov v celosvetovom meradle ovplyvňuje medziročné znižovanie cien výrobkov. Kým pred 3 - 4 rokmi výsledná cena jednofázového elektromeru v Južnej Amerike dosahovala 25 USD, dnes je to 18 - 19 USD. Ďalším vážnym problémom, ktorý sa prejavuje čoraz výraznejšie, sú podľa neho stále sa zhoršujúce platobné podmienky, ku ktorým tlačí konkurencia: „Lehoty splatnosti sa stále predlžujú a dosahujú 90 až 120 dní. Pritom pred niekoľkými rokmi mali tuzemské dodávky splatnosť 14 dní. K tomuto treba ešte pripočítať výrobný cyklus, prípadne dopravu, čo nie je zanedbateľný čas. Od začiatku výroby nám

peniaze prídu

za 4 - 5 mesiacov. Na druhej strane, naša spoločnosť je závislá od tuzemských dodávok, kde sú naopak žiadané úhrady v krátkych lehotách. Väčšina našich dodávateľov na Slovensku žiada platby okamžite, najlepšie vopred. To kladie veľké nároky na finančnú silu spoločnosti. Křižík nikdy nebol kapitálovo silný a nie je ani dnes. Kladie to veľké nároky na organizáciu práce a občas sa stane, ako nedávno, že máme prestoje nie z nedostatku zákaziek, ale z nedostatočnej logistiky.“ Dôsledkom je nedostatočná tvorba vlastných finančných zdrojov potrebných na financovanie prevádzky i na redukciu úverovej zaťaženosti. Vo firme sa zvyšuje tlak na potrebu cudzích zdrojov a na zvyšovanie miery úverovej zaťaženosti. Potvrdzujú to výsledky hospodárenia v posledných rokoch. Kým v roku 2000 predstavovali tržby 710 mil. Sk a zisk pred zdanením 38,7 mil. Sk, o rok neskôr, v roku 2001 firma pri

zachovaní tržieb

v objeme 717,3 mil. Sk vyprodukovala stratu 5,7 mil. Sk. Prispela k nej však aj tvorba opravných položiek. Prevádzkový hospodársky výsledok si udržal výšku 50 mil. Sk. Opatrenia zamerané na znižovanie vlastných nákladov v minulom roku priniesli zvýšenie produktivity práce z pridanej hodnoty. Kým v roku 2000 predstavovala 314-tisíc Sk, v minulom roku sa zvýšila na 330-tisíc Sk a spoločnosť očakáva jej tohtoročný nárast na úroveň 370-tisíc Sk. Na tento rok má firma plánovaný objem tržieb 819 mil. Sk a zisk pred zdanením 17 mil. Sk. „Pokiaľ ide o zákazkovú náplň, nemáme obavy o tento rok,“ zdôrazňuje S. Čorej, „80 % je kontrahovaných a zvyšok je už vo vysokom stupni vývoja. Nemáme problém čo predať, ale ako sa vyvinie finančná situácia, aby sme mohli zabezpečiť všetky obchody, ktoré máme pripravené.“ Nedostatočná tvorba vlastných finančných zdrojov, splátky istiny

úverov a obligácií

spôsobujú spoločnosti finančné problémy, v dôsledku ktorých sa plán predaja v prvom štvrťroku 2002 plnil len na 76 %. Ako však konštatuje generálny riaditeľ, spoločnosť neplánuje zvyšovať úverovú zaťaženosť: „Ako investori pôsobia tuzemské banky - Istrobanka, VÚB a Komerční banka, ktoré firmu financujú a podieľajú sa na obchodoch s bonitnými pohľadávkami. Snažíme sa s dodávateľmi dosiahnuť dlhšie lehoty splatnosti. Dodávatelia v zásade sú ochotní, ale tiež to nie sú finančne silné subjekty. Práve tento proces chceme optimalizovať v tomto roku - vybilancovať cash flow.“ Posledné dva roky Křižík charakterizuje trend prechodu od klasickej výrobnej spoločnosti k montážno-vývojovej. „Naším zámerom je nakupovať komponenty, ktoré vyrobí niekto iný, aby sme ich zmontovali, urobili finálne operácie, a tieto výrobky predali. Neodmysliteľne k tomu patrí kvalitný vývoj, aby úroveň produktu bola jednoznačne na požadovanej svetovej úrovni,“ hodnotí S. Čorej. Ešte v roku 2000 bol Křižík firmou, ktorá si vyrábala všetky komponenty. Postupným odčleňovaním výroby spoločnosť optimalizuje svoje náklady. Outsorcing prebehol v niekoľkých vlnách. Ako prvá bola odčlenená

výroba plastov,

ktorá zahŕňala približne 80 pracovníkov. Dielňu previedli do spoločnosti LPH Vranov, ktorá v súčasnosti zabezpečuje pre Křižík podstatnú časť tejto produkcie a dodávky fungujú na telefón. Doslova ide o dodávky just in time. V druhej etape prebehlo vyčlenenie strojárenskej výroby. Bola presunutá do spoločnosti GBI, kam odišlo asi 300 zamestnancov. GBI je priamo v areáli podniku a funguje podobne ako LPH. „Sú schopní veľmi promptne vyrobiť čo potrebujeme. Outsorcing pokračuje ďalej, aby sme neboli viazaní len na jednu firmu. Postupne sa počet dodávateľov komponentov rozširuje. Hľadáme dodávateľov aj z juhovýchodnej Ázie, hlavne z Číny, Indie a podobne, kde je produkcia s nižšou cenou. Má to, samozrejme, riziká, pretože musíme jednoznačne dbať na kvalitu,“ vysvetľuje generálny riaditeľ. Tieto procesy priniesli výraznejšie zoštíhlenie organizačnej štruktúry. Začiatkom roku 2000 mala firma 984 zamestnancov. Postupnou optimalizáciou sa stav zamestnancov znižoval na 690 ku koncu roku 2001 a súčasných 630. Ako argumentuje generálny riaditeľ, nie je to na úkor produkcie, ktorá naopak mierne stúpa a výraznejší rast firma očakáva v tomto roku. V areáli podniku stále pracuje 1000 ľudí. Priemerná mzda sa zvýšila z 10 200 Sk v roku 2000 na 11 600 Sk v roku 2001. V tomto roku by mala prekročiť 12 000 Sk. Ako zdôraznil, spoločnosť už

nestráca čas

tým, ako vyrobiť komponent. Orientujú sa len na to, ako vyvinúť výrobok, kvalitne ho zmontovať a predať.

Firma má pred sebou zámer skvalitniť a zvýšiť predaj, a to nielen v sortimente klasických elektromerov. Pracuje na rozvoji nového sortimentu. „V segmente trhu, v ktorom podnikáme, nás čaká vyslovene technologická zmena, prechod od mechanických elektromerov k elektronickým a na tento krok sme už v tejto chvíli pripravení,“ vysvetľuje námestník pre marketing a predaj Ing. Miroslav Výrostko: „Ďalšia zmena, ktorá v tomto segmente prichádza, je zmena systému obchodovania s elektrickou energiou. Ide o deregulovaný trh, kde principiálne zákazníci si budú môcť vyberať dodávateľa elektrickej energie, a tým sa budú meniť aj prístroje, ktoré budú musieť reagovať na túto skutočnosť. Aj na to sme pripravení. Naše elektromery zodpovedajú všetkým normám, ktoré sú potrebné na predaj aj v eurozóne. Pripravujeme sa na to zo stránky výrobkov, zo stránky personálnej, ale aj z tej stránky, že nebudeme dodávať len komoditu - elektromer, ale celé systémové riešenie.“ Podľa predstaviteľov spoločnosti, vývoj v posledných rokoch jednoznačne ukazuje, že Křižík nemôže existovať sám. „Ak chceme dlhodobo fungovať, musíme rásť. Dlho sme koketovali s myšlienkou o finančnom investorovi. Zdá sa však, a sme presvedčení, že pre nás

je najlepšie

nájsť si silného strategického partnera, s ktorým môžeme pracovať, a potom možno dôjde aj ku kapitálovému prepojeniu,“ hodnotí generálny riaditeľ. Ako ho doplnil M. Výrostko, rokovania o vstupe zahraničného partnera už dlhší čas pokračujú, „aj keď dnes to nie je tak, že by do Křižíka priamo vstupoval zahraničný investor. Skôr sa snažíme dostať do polohy strategickej aliancie trhov, teda dohody o spoločných postupoch na niektoré trhy. Spojenie nemusí byť hneď otázkou kapitálových vstupov, pretože firmy sa musia najprv spoznať, kultúry sa musia zladiť, a tento proces práve prebieha. S partnerom sa snažíme dohodnúť, ako budeme spolu pôsobiť na niektorých trhoch, či sme schopní plniť vzájomné dohody. Ak sa tento proces ukáže výhodný, dôjde aj ku kapitálovému vstupu.“ Ako na záver zhodne zdôraznili, trhová pozícia a. s. Križík je vynikajúca: „Sme na všetkých teritóriách, kde sú všetci veľkí hráči. Preto sa snažíme, aby naše spojenie s kýmkoľvek bolo rovnocenné.“

Veronika Fitzeková