Z - EKO - Dopady rozširovania EÚ

Integračný proces z hľadiska španielskych ekonómov

Rozšírenie Európskej únie o nových členov je jednou z priorít vlád európskej pätnástky, ale pomerne málo zamestnáva mysle ich radových občanov. Podľa uskutočnených prieskumov si však mnohí myslia, že rozšírenie môže znížiť ich finančné zdroje a privodiť stratu pracovných príležitostí. Španielsko ako hlavný príjemca finančných zdrojov z rozpočtu EÚ dostáva každý rok 5,4 miliárd eur. Zdroje môžu byť podľa názorov expertov ohrozené vstupom nových krajín, v ktorých ekonomike má silný podiel poľnohospodárska výroba ( 25- až 30-percentný podiel so 70-percentným podielom obyvateľstva na vidieku) a ktoré okrem toho majú oveľa nižší príjem na obyvateľa, ako je priemer únie.

Redakcia ekonomického denníka Cinco Días usporiadala debatu odborníkov z katedier ekonomiky madridských univerzít Complutense a Politécnica, ktorí vyjadrili názory na to, aká je pozícia Španielskeho kráľovstva a čo možno očakávať od rozšírenia EÚ. Profesorka C. Martín z Katedry aplikovanej ekonómie UCM je presvedčená, že rozšírenie EÚ poskytuje veľké možnosti španielskym podnikom. Domnieva sa však, že Španielsko je veľmi pozadu v prenikaní na tieto teritóriá a že predstavitelia vlády ich začali navštevovať len nedávno... Vo svojich materiáloch uvádza, že ŠK investuje v krajinách strednej a východnej Európy (SVE) menej ako napríklad na Cypre, v Lichtenštajnsku a v Luxembursku. Kandidátske krajiny môžu predstavovať silnú konkurenciu napr. v automobilovom priemysle, pretože nadnárodné koncerny môžu na ich územie preložiť výrobu v snahe využiť lacnú pracovnú silu a vytvoriť si základňu pre nové trhy. Je však presvedčená, že dobré možnosti sa poskytujú v iných sektoroch, ako je turistický ruch, textilná a potravinárska výroba. Taliansko už zaujíma pozície a španielske podniky by to mali urobiť čo najskôr. Fakty ukazujú, že doteraz to robia veľmi pomaly a nesmelo.

J. Sumpsi z Katedry ekonómie a sociálnych vied v agrosektore z Universidad Politécnica si myslí, že najviac ohrozené sú v Španielsku z hľadiska rozširovania EÚ sektory pestovania obilnín, olejnín a mliekarenská výroba. Na druhej strane považuje za konkurencieschopné veľkochovy hydiny a ošípaných, pestovanie bavlny, produkciu cukru, olivového oleja a vína. Najväčšie možnosti z hľadiska poľnohospodárskej produkcie sa črtajú v pestovaní zeleniny a ovocia, pretože ide o potenciálny trh so 100 mil. konzumentov. Všeobecne hodnotí situáciu pre ŠK neutrálne alebo mierne pozitívne. Základným problémom bude podľa neho otázka subvencií na export výrobkov, pretože podpora z Bruselu na modernizáciu a zvýšenie produkcie poľnohospodárskej výroby KK môže podstatne zvýšiť výrobu v týchto krajinách. Rozšírená Európa musí hľadať kompromis vo výške subvencií a ak zistí, že musí prijať veľké kompromisy, môže sa stať, že bude musieť korigovať kvôli rozšíreniu svoju koncepciu agrárnej politiky.

Kandidátske krajiny zasa požadujú, aby sa aktuálne pravidlá na nich aplikovali čo najskôr, čo sa zdá byť podľa J. Sumpsiho v prípade 10 nových členov skoro nemožné. Na druhej strane stola pri vyjednávaní je Európska komisia, ktorá je podľa profesora čoraz viac skúpa. Prvá ponuka Bruselu bola relatívne štedrá, znamenala pri vstupe 50 % dotácií s postupným nárastom na 100 % v priebehu 5 rokov. Postupne sa však pod tlakom najsilnejších donorov únie zmenila na 25 % pri vstupe a nárast na 100 % v priebehu 10 rokov. Čo všetci očakávame je fakt, že sa v priebehu 10 rokov zmenia pravidlá zásad poľnohospodárskej politiky a súčasných 100 % nebude dosiahnutých nikdy. Nový návrh síce zamietol myšlienku, že sa zásadne zmenia pravidlá už pri vstupe nových členov do EÚ, ale dôležitým bude vyjednávanie o financiách pre rok 2006. Názory na reformu sú veľmi protichodné. Nemecko navrhlo istú formu prevzatia štátnej zodpovednosti za rozvoj agrárneho sektora, čo Španielsko úplne odmieta, lebo by to zastavilo jeho doterajšie silné finančné toky.

Igor Bláha

Vedúci OBEO Madrid