Hrozí nám odlev investícií?

Prestaňme zľahčovať kritické hlasy, musíme ich brať vážne

Nízka vymožiteľnosť práva a vysoký stupeň byrokratizácie schvaľovacích procesov patria medzi najvážnejšie prekážky intenzívnejšieho rozvoja slovenskej ekonomiky a podnikateľského prostredia. To sú aj najčastejšie sa opakujúce výhrady potenciálnych investorov. Podľa poslednej hodnotiacej správy Európskej komisie k tomu ešte dodávajú zdĺhavé bankroty podnikov, neprehľadnosť verejných zákaziek, nerovnoprávnosť súťažiacich a vysokú korupciu. Slovensko je závislé od solventných investorov a každý negatívny vplyv sa okamžite odzrkadľuje na parametroch slovenskej ekonomiky. Niektorí odborníci tvrdia, že ekonomika SR dozreje až v Európskej únii. To by však mohlo byť neskoro. Hovoriť v súčasnosti o Slovenskej republike, že má rozvinutú trhovú ekonomiku, je eufemizmus (príliš šetrné vyjadrenie). Slovenské podniky sa nemôžu predsa uspokojiť s tým, že budú konkurenčnému tlaku len čeliť, ale mali by byť schopné ofenzívnej konkurencie. Aj preto musia byť kapitálovo dobre vybavené, aby mohli inovovať, modernizovať, mať technologický park porovnateľný so svetom. Hoci uplynulý rok bol jeden z najúrodnejších z hľadiska objemu investícií, myslieť si, že to

tak bude naveky,

je neprezieravé. Navyše ak sa európski investori prostredníctvom profesijných zväzov a združení sťažujú na privysoký stupeň korupcie a časté i protichodné novely zákonov týkajúcich sa tejto oblasti, odčerpáva to ich sily a narastá nezáujem o ďalšie investovanie. Nejde o maličkosť. Veď práve zo silných európskych krajín prišlo na Slovensko asi 70 percent priamych zahraničných investícií. Slovenské obchodnoprávne prostredie je podľa investorov ešte stále dosť vzdialené od toho, na čo sú zvyknutí v únii. Pre zahraničného investora je zvlášť znepokojujúce, že ku korupcii dochádza najmä v spojitosti s verejnými zákazkami a s udeľovaním povolenia zo strany štátnej a verejnej správy. Podľa predstaviteľov ministerstva hospodárstva, ale aj obchodnej komory tento názor nekorešponduje celkom s realitou, pretože legislatíva v tomto smere predsa len o čosi pokročila. Spolupracujúce krajiny napriek svojim výhradám však neodmietajú

náš vstup

do únie, súčasne však naliehavo volajú po bezpodmienečnej reforme. A to najmä v oblasti obchodného práva. Slovenskí legislatívci však rozhodne tvrdia, že naše občianske a obchodné právo je plne kompatibilné s európskym právom. Vychádzajú pritom z inej správy Európskej komisie, ktorá deklaruje, že Slovensko v oblasti legislatívy urobilo zásadné zmeny. Pravdou je, že po minulé úrodné roky k nám prúdili investície najmä vďaka privatizácii. V roku 2000 sme napríklad predali Slovenské telekomunikácie, vlani zasa prišli peniaze za najväčšie bankové domy. Prílev investícií „na zelenej lúke“, ktoré vytvárajú najviac pracovných miest a najviac prispievajú k reštrukturalizácii ekonomiky, ostal na nízkej úrovni. Odlišný v tomto smere pravdepodobne nebude

ani tento rok,

hoci v objeme investícií prekonáme všetky doterajšie rekordy. Vláda totiž predala menšinový podiel v plynárenskom monopole SPP, za ktorý dostane 2,7 mld. USD. K tomu by malo pribudnúť približne 0,5 mld. USD za predaj distribútorov elektrickej energie. Celkový objem priamych zahraničných investícií v SR by tak mohol ku koncu roka prekročiť 8 mld. USD. Už niekoľko mesiacov však analytici upozorňujú, že ak sa výrazne nezvýši prílev zahraničných investícií zároveň s výrazným poklesom výdavkov vlády, môžeme sa ocitnúť vo vážnych problémoch. Aj preto by sme mali kritické hlasy potenciálnych zahraničných investorov brať vážne.

Eleonóra Bujačková