Kde sme a čo chceme (36, 37)

Chyby vidíme a spravíme ich

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Peter Kollárik, generálny riaditeľ Siemens, s. r. o., a Ferdinan Devínsky, rektor Univerzity Komenského.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

P. Kollárik: Ako reálne zhodnotenie možností krajiny, nevyhnutnú podmienku na zabezpečenie dlhodobej politickej stability a hospodárskej prosperity a zároveň ako korektívum pre domácu politiku. Ale tiež ako spoločný cieľ, na ktorom sa zhodnú všetky relevantné politické sily.

F. Devínsky: Veľmi pozitívne. Ak sa nestane niečo nepredvídateľné, dúfam, že Slovensko bude prijaté do NATO.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

P. Kollárik: Na splnenie podmienok vstupu do EÚ je nevyhnutné zabezpečiť splnenie kritérií, ktoré úzko súvisia s rozvojom hospodárstva. Ekonomiku však, či chceme alebo nechceme, dokážeme rozbehnúť iba pomocou zahraničných investícií (v princípe zlé riešenie, ale žiadne iné neexistuje). Preto je dôležité zvýšiť príťažlivosť SR pre zahraničných investorov aj vstupom do euroatlantických vojenských štruktúr. Našu pozvánku do NATO považujem za dôležitú z hľadiska SR, celoeurópskej integrácie a nášho prijatia do EÚ.

F. Devínsky: Politickú stabilitu a kontinuitu súčasného politického trendu ďalšie, najmenej štyri roky.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

P. Kollárik: Ako doteraz každý, náročný, ale úspešný. Spoločnosti skupiny Siemens (v súčasnosti 15 výrobných a odbytových podnikov) investuje, rozširujú výrobu i odbyt a máme okolo 8800 pracovníkov. Predstavujú významného zamestnávateľa a svojím celkovým obratom 15 mld. Sk, z ktorého predstavuje export dve tretiny, prispievajú pozitívne aj k zahraničnoobchodnej bilancii krajiny. V roku, v ktorom oslavuje Siemens 100. výročie začiatku svojich aktivít na Slovensku, je to dobrá bilancia i prísľub do budúcnosti.

F. Devínsky: Mimoriadne náročný, pretože nový zákon o vysokých školách im dal skutočnú autonómiu, keďže im dal ekonomickú autonómiu, a tým súčasne aj podstatne vyššiu zodpovednosť, ako mali doteraz. Vznikol úplne nový, doteraz u nás nepoznaný typ organizácie a s tým je spojených množstvo problémov najmä legislatívneho charakteru. Pre mňa osobne to je veľmi náročný, ale aj dobrý rok.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

P. Kollárik: Za prioritné v hospodárstve a spoločnosti považujem úlohu zatraktívniť Slovensko pre všetkých:

- pre NATO, ako budúceho člena,

- pre EÚ, ako člena, ktorý obohatí spoločný ekonomický priestor a nebude iba brať, ale aj dávať,

- pre zahraničných i domácich investorov,

- pre podnikateľov, a to najmä malých a stredných,

- a predovšetkým pre občanov Slovenska, aby neplatilo Chalupkovo: „...a čo mladé zutekalo a čo staré nevládalo“.

F. Devínsky: Naďalej pokladám za najväčší problém celej spoločnosti jej instabilitu, politickú aj hospodársku, veľmi nízku vymožiteľnosť práva, celkovú nedôveru vládnucu v spoločnosti, značný vplyv korupcie a dosť časté zmeny pravidiel hry.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

P. Kolárik: Prednosti? Že je mladá. Mínusy? Že je mladá.

F. Devínsky: Za necelých desať rokov slovenskí občania dokázali, že si vedia spravovať svoje veci, a to je skúsenosť, ktorá je na nezaplatenie. Je však faktom aj to, že kým my sme sa museli učiť, ako viesť a spravovať štát a popritom sme sa museli snažiť udržať svoje pozície (najmä politické) aj smerom k zahraničiu, ostatné krajiny (mám na mysli okolité štáty Vyšehradskej štvorky) takýto problém nemali a viac sa mohli sústrediť na životne dôležité veci. V tomto sú skryté naše pozitíva aj negatíva. Naše veľké mínusy vidím okrem iného aj v tom, že náš volič je pomerne ľahko ovplyvniteľný a je naklonený uveriť jednoduchým, populistickým, lacným a často aj riešeniam skrývajúcim v sebe silové prvky. K mínusom možno zaradiť aj to, že aj keď ideme často v druhom slede, nevieme sa poučiť z chýb tých, čo idú pred nami. A to aj napriek tomu, že ich vidíme a uvedomujeme si ich, spravíme ich tiež. Veľké pozitívum však vidím v tom, že ak chceme a sa dosť intenzívne aj snažíme, vieme v pomerne krátkom čase nájsť dobré a pre celú spoločnosť prospešné riešenia (pozri napríklad úplná zmena zahraničnej politiky a jej výsledky za necelé štyri roky).