Patria k prestížnym

Komentuje Zuzana Krútka

Názvy spoločností, ktoré za svoju prorodinnú politiku, za uplatňovanie princípu rovnosti príležitostí a za najoriginálnejšie opatrenie na prospech rodiny, zostanú navždy zapísané v zozname zamestnávateľov ústretových k rodine. Ocenenie si vážia, aj keď nejde o finančné sumy. Uvedomujú si hlavne, že skutočný zisk zostáva vo firme bez ohľadu na to, či súťažili alebo nie. Tým, že vychádzajú v ústrety osobným potrebám zamestnancov, napríklad úpravou pracovného času, prispievajú k ich pohode a spokojnosti a zároveň k lepšiemu a sústredenejšiemu výkonu. Prejaveným záujmom o riešenie ich osobných a rodinných problémov prehlbujú záujem zamestnancov o problémy firmy a pestujú ich vzťah k nej. Môžu sa potom spoľahnúť na to, že v čase nepohody a nepredvídaných problémov nenechajú svoje šéfstvo „v štichu“. Starostlivosť o spokojnosť pracovníkov sa bohato vypláca, aj keď vyčísliť ju je prakticky nemožné. Sú maličké firmy, ktoré nemajú ani desať pracovníkov, ale majú pravidelné lekárske prehliadky a prázdninový program pre deti. Sú väčšie spoločnosti, ktoré zabezpečujú dovoz a odvoz svojich pracovníkov prenajatými autobusmi, takže tí cestovaním nestrácajú čas, peniaze a energiu. Takých zamestnávateľov je na Slovensku veľa, no vlaňajšia súťaž Zamestnávateľ ústretový rodine, ktorej ďalší, druhý oficiálny ročník vyhlásili minulý týždeň, mala iba deväť reálnych účastníkov. Prečo tak málo, keď okolo pol stovky zamestnávateľov v priebehu súťaže s organizátormi komunikovalo? Nepovažujú vari výhru alebo čo len účasť v takejto súťaži za prestíž? Po priemyselnej, vedecko-technickej a informačnej revolúcii sa v súčasnosti za najproduktívnejší zdroj ekonomického rastu považuje ľudský faktor. Zamestnávatelia, ktorí to chápu, patria k prestížnym.