Tí, z ktorých i my žijeme

Obavy zo sanovania dôsledkov zlej politiky

Priaznivý či chladný vzťah k podnikateľom sa dá deklarovať mnohorakým spôsobom. Od verbálnych vyjadrení cez legislatívu, neformálne či oficiálne stretnutia s ich predstaviteľmi až po účasť či neúčasť na vrcholnom rokovaní orgánov týchto zamestnávateľov. Aj také zasielania pozdravných listov rokovaniam vrcholných snemov, čo je prax značne zakorenená, čo-to prezradí, no vyvolá nové otázky. Každý z týchto kontaktov a počinov môže mať rozličné dimenzie. Na nedávnom výročnom sneme Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) v kuloároch odzneli možno zaujímavejšie názory ako v samotnej diskusii. „To, v akom postavení sa nachádza

malý a stredný

stav, veľmi názorne dokresľuje nedávna medzinárodná konferencia za spoluúčasti zástupcov Európskej únie a rozličných zahraničných inštitúcií o malom a strednom podnikaní. Predseda vlády, ani ďalší členovia kabinetu si nenašli čas, aby sa na nej zúčastnili,“ začal náš rozhovor jeden z členov predstavenstva SŽK. „Úvodný prejav mal mať na nej predseda vlády. Bol však doručený jeho pozdravný list. Neúčasť ospravedlnil tým, že rokujú o schodku štátneho rozpočtu. Ale oni ho budú mať ešte väčší, ak budú mať takýto postoj k tým, ktorí tvoria hodnoty a napĺňajú štátny rozpočet. Veď malý a stredný stav napĺňa štátnu pokladnicu rozhodujúcou mierou,“ hovorí predstaviteľ komory a pokračuje. „Okrem podpredsedníčky vlády, ktorá prišla na pätnásť minút, nebol tam z kabinetu nikto. Tých, ktorí zabezpečujú činnosť a zdroje, táto vláda ignorovala. Mali tam sedieť všetci ekonomickí ministri vrátane predsedu vlády. Tvrdím, že keby v ten deň prišiel na Slovensko prezident USA, predseda vlády by mal povedať, veľmi si vážim vašu návštevu, ale musím odísť, lebo tí, z ktorých žijem, majú dnes konferenciu. Musím ich pozdraviť, vypočuť si ich požiadavky, a potom sa vrátim a budem s vami rokovať. Je to otázka priorít. Predseda vlády odpočítava

výsledky vládnutia

pred umelcami, osobnosťami tohto štátu, ale nie pred tými, ktorí zabezpečujú prosperitu tejto krajiny, ak nejaká je.“ Ako povedal náš spolubesedník, nie je otázkou to, že by predstavitelia tohto štátu nevedeli o takýchto podujatiach, ale to, že nie je záujem. Minulý týždeň mala Slovenská živnostenská komora svoj výročný snem. Mimochodom, ako hostia prišli naň: minister vnútra, niekoľko poslancov NR SR a dvaja či traja lídri politických strán. Čo sa aj v kuloároch snemu kriticky hodnotilo, bola aj absencia konkrétnych opatrení a rozvojových ekonomických programov zo strany vlády. Pred voľbami však prezentovala eminentný záujem o podnikateľský stav. Ako sme sa dozvedeli, po celé doterajšie volebné obdobie predstaviteľov SŽK, ktorá vznikla zo zákona, oficiálne neprijal na pracovné rokovanie

ani jeden vedúci

predstaviteľ štátu. Pretože iná možnosť nebola, niektorých členov vlády sa predstavitelia komory na neformálnych stretnutiach pýtali napríklad aj na to, či kabinet uvažoval vyčleniť časť z prostriedkov, ktoré sa získajú z privatizácie, teda vlastne z podnikania, na podporu malého a stredného stavu. Zaujímalo ich to aj preto, lebo kabinet sa vážne zamýšľal dať 1,5 mld. Sk z výnosov z privatizácie tretiemu sektoru. V tomto prípade by však nešlo o SŽK, ale všetkých malých a stredných podnikateľov na Slovensku. Podľa niektorých z nich vláda mohla časť z výnosov privatizácie dať na výhodné úverové programy. Veď jednou z najzávažnejších bŕzd rozvoja podnikania je práve nedostatok zdrojov. Ide o návratné

úvery s úrokmi,

ktoré by mohli získať regióny s vysokou mierou nezamestnanosti, hovoria podnikatelia. Bol by to jeden z impulzov naštartovania rozvoja podnikania v regiónoch, a tým aj ekonomiky a zmeny situácie, v akej sa štát nachádza. V kuloároch odznel aj názor, že vláda rieši svoje ekonomické problémy navyšovaním dlhu a represívnymi opatreniami pri zabezpečovaní zdrojov na úkor podnikateľov a obyvateľstva. Teda nerieši ich pozitívne, hľadaním ciest ekonomického rozvoja. Keď sme sa pýtali prečo takto, dostali sme odpoveď, že je to asi nezáujem progresívne riešiť ekonomiku štátu alebo jednoducho opatrníctvo tých, ktorý krajinu majú spravovať. V podnikateľských kruhoch

existuje obava,

že v súvislosti s reformou verejnej správy, pri ktorej sa neznižuje administratíva, ale skôr naopak, môže dôjsť k rastu odvodového a daňového zaťaženia. Lebo v budúcnosti, vzhľadom na skončenie privatizácie, už nebude z čoho sanovať dôsledky vyplývajúce z ekonomickej politiky a môže dôjsť k zvýšeniu daňových sadzieb a zhoršeniu celkovej podnikateľskej klímy. Do toho patrí aj problém neochoty znižovať výdavky na správu štátu. „V roku 1989 sa komunistom okrem iného vyčítal veľký byrokratický aparát. Ale pozrime sa naň teraz a porovnajme to,“ odznelo za dverami snemu živnostníkov. Tieto slová k zástupcom vlády a politických strán však akosi neprenikajú.

Viliam Sluka