Rast kvality žiada zmeny v riadení

Európa sa vydáva cestou zvyšovania akosti, dokumentujú to štáty EÚ

Únia potravinárov získala v tomto roku štatút člena - pozorovateľa v Európskej potravinárskej organizácii (CIAA). Tým dobieha svojich partnerov v okolitých krajinách, ktorí sú už v uvedenej inštitúcii a majú možnosť využívať aj informácie CIAA. Tieto kontakty a štruktúry však chceme rozvíjať aj na Slovensku.Zahranicne aktivity Unie potravinarov vplyvaju aj na formovanie nazorov na vztahy potravinarov a poľnohospodarov v rámci Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). O tejto problematike sme sa porozprávali s výkonnou tajomníčkou Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a členkou výkonnej rady Únie potravinárov Elenou Jablonickou.

Ako nám povedala, pozitívom SPPK je, že ide o fórum, kde sa môžu stretávať záujmy poľnohospodárov a potravinárov a nekonfliktne si prediskutovať problémy. Čo sa však niekedy prejavuje vypuklejšie, je to, že poľnohospodári a potravinári majú vzájomne odlišné pozície. " Ukazalo sa to aj v odlišnom zastúpení poľnohospodárov a potravinárov európskymi profesnými organizáciami. SPPK ašpiruje na pozorovateľské členstvo vo vrcholnej organizacii európskych farmárov. Pritom však Únia potravinárov získala členstvo v organizácii CIAA. Tá

reprezentuje záujmy

spracovateľského priemyslu. „Z toho vyplýva aj to, že my síce máme ústredie v podobe SPPK, ale štruktúru komory by bolo vhodné zmeniť a rozdeliť na dve časti. Spravme z nej novodobú organizáciu a zmodernizujme ju. Vidím budúcnosť v tom, že by to nebolo ústredie v podobe dnešnej SPPK, ale ústredie komôr. To znamená, že na vrchu pyramídy by bol síce ústredný orgán, ale pod sebou by mal potravinársku a poľnohospodársku časť ako relatívne samostatné jednotky,“ navrhuje E. Jablonická.

Potravinári majú niekoľko členov v predstavenstve SPPK. „Dôležité je, že predseda komory Ivan Oravec podporuje určité zmeny v prospech zrovnoprávnenia postavenia potravinárov, a preto na júnové valné zhromaždenie komory pripravil návrh zmeny jej stanov. K nemu sme sa mohli ako zdruzenia vyjadrit". Na otázku, čo by sa malo v stanovách zmeniť, E. Jablonická uviedla, že dohodnuté boli dve veci. Jednou je parita v predstavenstve SPPK a druhou rotácia jej predsedu. „Doteraz bolo postavenie potravinárov veľmi nerovnoprávne aj v tom zmysle, že predsedom komory bol vždy poľnohospodár. Keď sme dostali na pripomienkovanie materiály, tak sme si povedali, že ideme ešte ďalej. Viaceré potravinárske zväzy si totiž myslia, že parita v predstavenstve by sa mala

spojiť s paritou

v rámci celej štruktúry komory. Lebo SPPK nepredstavuje len jej vedenie, ale aj ďalšie orgány. Z toho vyplýva, že by sa mali vytvoriť dve časti komory, ktoré si navrhnú samostatné odborné orgány, lebo potravinári riešia iné odborné otázky ako poľnohospodári. Možno, že pri niektorých by si vytvorili aj zmiešané sekcie, ale ich problematiky by sa nemali v princípe zmiešavať.“ Samozrejme, že pri týchto otázkach ide aj o rozdelenie financií. Keďže zo zákona všetci poľnohospodári a potravinári platia príspevky SPPK, mal by sa vytvoriť pod spoločným účtom komory poľnohospodársky a potravinársky podúčet. „Myslíme si, že viditeľnejšie sú aktivity smerujúce k poľnohospodárstvu, ako sú akcie Deň orby, Deň poľa a podobne. Je pozitívne, že poľnohospodári sa vedia prezentovať a organizovať podujatia, kde si vymieňajú názory a vlastne predávajú svoju poľnohospodársku pozíciu. Keďže potravinári tiež dávajú komore nemalé prostriedky, mali by sa začať využívať. Napríklad, keď si potrebujeme dať vypracovať právnu a ekonomickú analýzu pri

príprave stanovísk

k zákonom. Tak, ako si poľnohospodári organizujú svoje akcie, predpokladáme, že v budúcnosti by sa usporadúvali napríklad aj Dni vody, ktorých prvé podujatie síce už bolo, ale napríklad aj Dni hydiny a podobne.“ Dni vody usporiadala Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov v spolupráci s Intervenčnou poľnohospodárskou agentúrou a so Slovenským agrárnym a marketingovým oddelením. Elena Jablonická hovorí, že si tak chceli vyskúšať myšlienku, ktorú chcú v budúcnosti rozvíjať, teda akcie vo forme komoditných kampaní. Mali by slúžiť na informovanie spotrebiteľa o produktoch, ich správnom používaní a konzumovaní, o aditívach v potravinách, ktoré sa do nich pridávajú a ďalších aktuálnych otázkach súvisiacich s potravinárstvom vrátane ekonomických. Chceli by viac a podrobnejšie informovať o pozícii jednotlivých odvetví potravinárskeho priemyslu a najmä o jeho produktoch. „Hoci Ministerstvo pôdohospodárstva SR bude rado participovať na takýchto aktivitách, aj priemysel musí byť schopný vložiť sa do podujatí vlastnými prostriedkami. Financie síce plynú do SPPK, ale keby sa to oddelilo, vnesieme do problematiky

viac svetla,

lebo teraz sa záležitosti poľnohospodárov a potravinárov riešia akoby zmiešane.“ V tejto súvislosti uviedla priklad Rakúska, kde sú tieto záležitosti jasne štrukturované. Platby potravinarov tam smerujú do centrálneho účtu komory a tam sa prerozdeľujú na jednotlivé sektory, ktoré komora zastrešuje.

„Jednotlivé potravinárske zväzy majú platených pracovníkov, takže my nepotrebujeme, aby bol v ústredí komory veľký aparát. Skôr by sme chceli mať jasno vo financiách, aby sme mohli podporovať jednotlivé sektory potravinárstva.” Takúto reformnú pozíciu zastáva podľa E. Jablonickej niekoľko zväzov Únie potravinárov, napríklad cukrári, konzervári, platitelia dane z liehu, ale aj Zväz výrobcov nealkoholických nápojov a výrobcovia piva. „Sú to spracovateľské odvetvia, ktoré vedia, čo chcú a inšpirujú sa zahraničnými skúsenosťami. Chcem zdôrazniť, že úlohu ústredia komory vidím v tom, že reprezentuje celkovú pozíciu agrosektora. V tom je jej výhoda a budúcnosť. Ale v prípade, že sa záujmy jednotlivých oblastí agrokomplexu a potravinárstva

dostanú do konfliktu,

predstavuje to nevýhodu, lebo vedenie SPPK nemôže zaujať názor, ktorý by bol v rozpore s jednou alebo druhou stranou. Preto by poľnohospodári mali mať svoje zastúpenie a potravinári svoje.” Podla E. Jablonickej poľnohospodári v zastúpení európskej organizácie COPA/COGECA podporujú pomalé kroky reformovania poľnohospodárskej politiky EÚ. Potravinári naopak, pod vedením CIAA podporujú liberalizáciu trhu poľnohospodárskych surovín a potravín. „To sú dva odlišné záujmy. Čo ich spája, je však kvalita produkcie a jej sústavné zvyšovanie.“ Týmito otázkami sa zaoberalo aj nedávne potravinárske fórum v Bruseli, kde sa hovorilo aj o dôvere spotrebiteľa k potravinám. Tá tiež bezprostredne súvisí s kvalitou. „Čo ma tam tešilo, bola myšlienka, že poľnohospodári EÚ chcú ísť cestou kvality. Spoločná podporná poľnohospodárska politika EÚ by totiž mala byť oveľa viac orientovaná práve na kvalitu. Ak bude chcieť poľnohospodár Európskej únie v budúcnosti dostať nejaké prostriedky, tak bude musieť investovať hlavne do kvality,” zdôrazňuje E. Jablonická. Pretože jej rozprávanie o európskom odbornom potravinárskom fóre, organizovanom Európskou potravinárskou organizáciou, bolo zaujímavé, prinášame aj niektoré jej postrehy z tohto podujatia.

Ako nás informovala, prezident CIAA Robert Raeber na ňom zdôraznil, že cieľom podujatia je otvorenie dialógu všetkých partnerov potravinového reťazca. Otvorenie otázok potravinovej bezpečnosti a kvality vedie k obnoveniu dôvery spotrebiteľa. Prezident COPA Gerd Sonnleitner uviedol, že kvalita produktu musí ísť ruka v ruke s kvalitou výrobného procesu. Produkcia potravín sa viac a viac stáva štandardizovanou produkciou ISO. Predstavil príklady popredných agrokomplexov v štátoch EÚ. Vo Švédsku existuje program „Švédskej zabezpečenej farmy”, ktorý od roku 1997 zaručuje poistenie kvality a systém environmentálneho riadenia fariem, založený na normách ISO 9002 a ISO 14001. Fínsko uplatňuje národnú stratégiu kvality pre potravinový reťazec od roku 1994, založenú na ISO 9000. Cieľom je certifikácia všetkých fariem do roku 2006. Holandsko po certifikovaní väčšiny kooperatívov v roku 1998 zavádza tzv. KPA program na začlenenie farmárov, založený na ISO 9002 (pre obilniny, zemiaky a cukrovú repu). Veľká Británia uplatňuje zabezpečovanie akosti a environmentálneho riadenia pre obilniny, certifikáciu fariem, iniciatívy pre ovocie a zeleninu. Dánsko má od roku 1995 program Kvamilla, založený na štandardoch ISO 9002 a ISO 14001 a certifikácii fariem. Francúzsko od roku 1996 uplatňuje systém zabezpečenia kvality „AgriConfiance” založený na ISO 9002 a spolupráci medzi kooperatívami a farmármi. Nemecko vytvorilo v roku 2001 systém zabezpečenia kvality QS pre mäso a mäsové výrobky, organizovaný za účasti všetkých partnerov potravinového reťazca.

Lloyd Hetherington - výkonný viceprezident Environics International Ltd. na podujatí uviedol informácie z prieskumu uskutočneného v piatich krajinách. Ako jeden z hlavných faktorov negatívne ovplyvňujúcich

zdravie človeka

označil fajčenie a pitie alkoholu, čo predstavuje 38 % negatívnych dosahov na zdravie, znečistenie životného prostredia 20 %, stres 18 %, potravinová bezpečnosť 11 %, nehody spôsobené pri jazdení 7 % atď. Zaujímavé bolo vystúpenie predsedu predstavenstva obchodného reťazca Migros Clauda Hausera zo Švajčiarska. Okrem iného predstavil systém zabezpečenia kvality v tomto obchodnom reťazci. Systém má tieto hlavné zložky: dodávatelia, schvaľovanie, logistika a predaj. Pri schvaľovaní sa prevencia v oblasti kvality uskutočňuje s využitím vlastných laboratórií. Laboratórium a jeho výsledky sú hlavným určovateľom, či sa ten-ktorý výrobok dostane do sortimentu v obchodnom reťazci. Komisár EÚ zodpovedný za poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybolov Franz Fischler uviedol, že konkurencieschopnosť európskeho produktu v budúcnosti pozitívne ovplyvní presmerovanie dotácií z kvantity produkcie na dotácie na kvalitu. V súčasnosti 10 % z dotácií spoločnej agrárnej politiky tvoria dotácie týkajúce sa investícií do kvality a 90 % sú priame podpory. Tento pomer je potrebné meniť postupnými krokmi v prospech dotácií podporujúcich investície v oblasti kvality.

Vladimír Turanský