Začalo sa to v 16. storočí

Sóda vznikla ako napodobenina minerálok

Liečivé vlastnosti minerálnych vôd sú ľuďom známe od najstarších čias. V 18. storočí na základe záujmu o využitie minerálnych vôd prikázala Mária Terézia vypracovať súpis minerálnych vôd v Rakúsko-Uhorsku. Jeho zostavenie je prvou systematickou balneografiou a krenografiou v strednej Európe. V diele je opísaných 158 lokalít na Slovensku s minerálnymi prameňmi. V roku 1951 vyšla prvá slovenská balneografia, spracovaná Jurajom Henselom. Ide o významné dielo, ktoré prvýkrát vedeckým spôsobom podáva prehľad o kúpeľoch a minerálnych prameňoch Slovenska. Opisuje a balneograficky spracovalo 564 prameňov, z toho 177 v 45 kúpeľných lokalitách a 387 mimokúpeľných prameňov. Henselova Balneografia Slovenska sa stala základným odborným dokumentom pre rozvoj kúpeľníctva na Slovensku.

Historický vývoj výroby nealkoholických nápojov sýtením oxidom uhličitým (CO2) možno sledovať v dostupných prameňoch od konca 16. storočia. K tejto výrobe viedla snaha napodobniť prírodné minerálne vody. V 17. storočí (1630) sa podarilo van Helmontovi pripraviť pomerne čistý plynný oxid uhličitý. Prvé prístroje na sýtenie vody CO2 boli veľmi nedokonalé súdky s miešadlami. Tieto zariadenia nepracovali pod tlakom. Prvý dokonalejší prístroj na sýtenie vody bol zhotovený v roku 1819. V Nemecku založili prvú výrobňu sódovej vody a umelých minerálnych vôd. Podľa tohto vzoru boli potom ďalšie závody v celej Európe.

Výroba nealkoholických nápojov sýtených oxidom uhličitým nemala na Slovensku zo začiatku koncepciu. Až po roku 1962 sa udiali rozsiahlejšie zmeny. Zatiaľ čo v roku 1961 sa na Slovensku vyrobilo 34 750 hektolitrov nealkoholických nápojov a sódovej vody, do roku 1965 sa produkcia zvýšila až na 630-tisíc hl. V roku 1972 na 1,468 mil. hektolitrov, v roku 1975 na 1,705 mil. hl a v roku 1978 sa vyprodukovalo 1,740 mil. hl. nealkoholických nápojov a sódy.