Región mení úrokové sadzby

Svetová ekonomika v poslednom období expanduje len veľmi miernym tempom a bezprostrednou príčinou je zastavenie ekonomického rastu v najvyspelejších krajinách. Na ekonomické problémy, ktoré sa, samozrejme, nevyhli ani regiónu strednej a východnej Európy, reagujú aj centrálne banky. Aj preto v priebehu jedného mesiaca všetky centrálne banky krajín CEFTA zmenili úrokové sadzby.

Najprv poľská NBP 25. apríla znížila svoju základnú 28-dňovú sadzbu o 0,5 %, ktorá sa po prvý raz od pádu komunizmu dostala na jednociferné číslo (9,5 %). V ten istý deň rovnaký krok zopakovala Česká národná banka (ČNB) a znížila svoju základnú 14-dňovú sadzbu o 0,5 % na 3,75 %. S iným výsledkom o deň neskôr prekvapila finančné trhy NBS, ktorá naopak o 50 bázických bodov zvýšila 14-dňovú úrokovú sadzbu na 8,25 %. Ako posledná na ekonomickú situáciu reagovala maďarská centrálna banka (MNB), keď podobne ako NBS zvýšila hlavnú dvojtýždňovú repo sadzbu o 0,5 % na rovných 9 %.

Každá z týchto štyroch bánk zmenou úrokovej politiky reaguje na vlastné problémy domácich ekonomík.

Boj s vládou

Poľská centrálna banka uvoľnila svoju monetárnu politiku po dlhom zápase medzi ňou a vládou. Istý čas jej dokonca hrozila strata nezávislosti, keď vláda pripravila zákon, ktorý jej dával možnosť zasahovať do rozhodnutí NBP. Po napomenutí EÚ museli reformní komunisti tento zákon stiahnuť. Banke sa vyčítalo, že drží úrokové sadzby na vysokej úrovni, čo spôsobilo v minulom roku prepad hospodárskeho rastu. HDP Poľska vykázalo za posledný rok najnižší rast spomedzi tranzitívnych ekonomík (1 %). Spory medzi vládou a NBP ani dnes neutíchajú. Opäť sa objavujú snahy ovplyvňovať výkon menovej politiky. Tentoraz je tŕňom v oku silný zlotý, ktorý ohrozuje proexportne zameranú ekonomiku. Minister financií Marek Belka najnovšie uvažuje o zmene devízového režimu.

Českú ekonomiku vari najviac z východoeurópskych krajín sužuje silná mena, ktorá ohrozuje exportérov. Tí sa dokonca zjednotili pod tzv. trutnovskú výzvu a spolu lobujú u vlády a ČNB. Rozhodnutím o znížení sadzieb tak banka chcela pravdepodobne dosiahnuť zníženie úrokového diferenciálu, čo by viedlo k zastaveniu posilňovania koruny. Aj napriek snahe banky koruna svoj trend výraznejšie nezmenila.

Posolstvo vláde

Kým rozhodnutie ČNB bolo smerované predovšetkým smerom von (pre zahraničných investorov), bezprostrednou príčinou nečakaného zvýšenia sadzieb NBS sú vnútorné problémy verejných financií. Banka svojským spôsobom dala vláde jednoznačne najavo, že nesúhlasí s jej opatreniami, ktoré chce prijať na elimináciu rizika nárastu deficitu verejných financií, ktoré okrem iného vedú aj k nárastu salda zahraničného obchodu.

Posledné zvýšenie úrokových sadzieb v prípade MNB je klasickým učebnicovým príkladom. MNB trápia obavy o vývoj inflácie, ktorá vplyvnom nárastu reálnych miezd v apríli poskočila na 6,1 %, čo je najvyššia hodnota z krajín CEFTA. Neriešením tohto problému by sa sen Budapešti o skorom prijatí eura jednoznačne rozplynul.

Marcel Laznia