Čas na šampanské

Poznámka M. Sládka

Zisk majstrovského titulu je dôvodom na hlt šampanského. V prípade ružomberských basketbalistiek príde na stôl najprv opekané prasiatko, a potom dúšok perlivého sektu. Ako oficiálne zavŕšenie domácej sezóny, keď do klubovej vitríny pribudol desiaty pohár za majstrovský titul, aby vytvoril akúsi nadstavbu k trom federálnym z rokov 1991 - 1993. Desať titulov v rade, bez prehry v slovenskej ligovej súťaži, nie je to zovšedňujúce? Doterajšie skúsenosti naznačujú, že trénerka N. Hejková s J. Smolekom dokázali odvrátiť sivosť nekonečna úspechov na domácej scéne. Nebolo jednoduché víťaziť celé desaťročie - pričom otázkou vopred bola iba výška skóre a rozdiel v dosiahnutých bodoch. Ako a čím, mohla Hejková motivovať zverenky pred ligovými zápasmi ? Často aj provokatívnymi gestami, opäť ideme vyhrať! A súper sa tešil z priaznivého vývoja v úvodných minútach zápasu, raz (Myjava) z vyhratého polčasu a štvrtiny. Zásadným stimulom boli tréningy, vedenie zápasu vždy na doraz, a potom vedomie, že po ligovej rozcvičke prídu ozajstné zápasy v Európskej lige. Dvojnásobný držiteľ trofeje (1999, 2000) nechýbal ani v tomto, pre neho prelomovom, ročníku medzi kvartetom najlepších. Škodoradostníci sa utešujú, že „žabky“ nevyskočili vyššie, než na 4. miesto. Pre ostatných je problémom čo len prihlásiť sa do Pohára Ronchettiovej. A v tom je podstata problémov nášho ženského basketbalu. Ostatné kluby nechajú Ružomberok osamotený v konfrontácii s vyspelými klubmi, čo na kvalite nášho basketbalu nepridá. „Žabky“ popri oslavách určite nezabudnú na riešenie strategickej otázky, ako ďalej, aby vykročili za tretím titulom najlepšieho klubu v Európe. Otázkou je, či bude trénerka Hejková pritom. Slovan JOPA obsadil 2. miesto a je iste pozitívnym signálom, že sa v klube účasťou v európskom pohári zaoberajú. A to je jediná cesta, ako dôjsť k správnej odpovedi na otázku, prečo hrať vždy naplno aj objektívne s výrazne slabším súperom.