Rakúsko má záujem o bankový sektor

J. Altenburger: Napriek poklesu exportu zostávame v SR silným partnerom

Hospodárske vzťahy Rakúska a Slovenska možno nazvať viac ako príkladnými. Rakúsky obchodný atašé Josef Altenburger vysvetľuje dôvody, prečo klesol export Rakúska na Slovensko a čo prekáža rakúskym investorom pri prerážaní na slovenské trhy.

Rakúsko zaznamenalo minulý rok pokles v exporte na Slovensko. Ide o nový prístup v rakúskej politike vo vzájomných vzťahoch?

- Napriek poklesu by som označil úroveň súčasných vzťahov, najmä pokiaľ ide o oblasť ekonomiky, za skutočne vysokú. Zmena spoločenskej a politickej situácie na Slovensku pred desiatimi rokmi mala vysoký efekt na spoluprácu a vzájomný obchod, ktorý vzrástol od roku 1993 približne trikrát. Na druhej strane je pravda, že posledné dva roky, teda 1998 aj 1999, sa niesli v poklese exportu z rakúskej strany na Slovensko, ktorý sa však dnes už zastavil. Povedané číslami, v roku 1999 zaznamenalo Rakúsko opätovný pokles exportu takmer o 3 percentá, takže export dosiahol len 9,2 mld. ATS. Slovenský export však vzrástol o 16 %, teda predstavuje asi 10,5 mld. ATS. Rakúsko tak skončilo s deficitom 1,3 mld. ATS. To, že slovenský export má vzrastajúce tendencie, možno pripísať na vrub aj vynikajúcej rakúskej ekonomike, ktorá je v štádiu konjunktúry. Napriek poklesu je tak Rakúsko stále jedným z najväčších partnerov Slovenska, pričom v exporte zastáva 5. miesto.

O ktoré komodity má Rakúsko pri exporte najväčší záujem?

- Pokiaľ ide o najdôležitejšie komodity vo vzájomnom obchode, z rakúskej strany sú to najmä strojové zariadenia pre rôzne odvetvia priemyslu, ktoré sa na celkovom exporte podieľajú takmer jednou tretinou, teda 32 %. Jednu štvrtinu z exportu tvoria tzv. polotovary, najmä v oblasti papiernického priemyslu a obalovej technológie, no a 15 % z exportu tvoria chemické výrobky. Exportujeme aj do oblasti potravinárskeho priemyslu, napríklad Rajo, a dodávame aj strojnícke materiály a zariadenia do stavebných a konštrukčných podnikov.

Rakúsko je silným investičným partnerom napriek tomu, že tu zatiaľ nie je zastúpený veľký koncern.

- Áno, investujeme síce miliardy dolárov, pričom v prípade Slovenska predstavujú približne 350 mil. USD, ale sú to všetko malé a stredné podniky. Kým celkové zahraničné investície na Slovensko predstavujú 2,1 mld. USD, rakúske podniky sa na nich podieľajú 17 percentami. A pritom tu skutočne nemáme takých investorov ako U.S. Steel, Nestlé či Volkswagen a Deutche Telecom. Po Nemecku nám však patrí v investíciách na Slovensku druhé miesto.

Máte však oproti Nemecku oveľa silnejšiu pozíciu, napríklad pokiaľ ide o bankovníctvo.

- Som hrdý dokonca na to, že pokiaľ ide o investície do bankového sektora, sme číslom jedna. Spomenúť možno prinajmenšom Bank Austria, Creditanstalt, Reiffeisenbank, Erste Bank či Volksbank, no netreba zabúdať ani na podiely ďalších rakúskych bánk v slovenských bankových inštitúciách. To je však zároveň pre nás aj budúcnosť investičného postavenia. Kým pri telekomunikáciách sme nemohli hrať rozhodujúcu úlohu, keďže naše telekomunikácie ešte len čaká privatizácia (teda ste nás predbehli, čo by sa stávať nemalo), pokiaľ ide o bankový sektor, naše banky sa dôkladne pripravujú na účasť v privatizácii bankových inštitúcií na Slovensku. Ide najmä o Slovenskú sporiteľňu, VÚB či Investičnú a rozvojovú banku. Napríklad Erste Bank sa veľmi zaujíma o Slovenskú sporiteľňu, najmä keď sa jej v Česku podarilo získať Českú spořitelnu.

Napriek tomu, že slovenská vláda deklaruje vytváranie priaznivého investičného prostredia, mnohé zahraničné spoločnosti sú pri prerážaní na náš trh sklamané. Registrujete nejaké sťažnosti aj z rakúskej strany?

- Veľmi veľa. Treba však zároveň robiť rozdiely medzi obchodom a investíciami. Pokiaľ ide o obchod, existujú tu nejaké prekážky, optimisticky však veríme, že proces adaptácie Slovenska na právo v EÚ ich odbúra. Pokiaľ ide o investičné prekážky, tie pramenia z legislatívnej bázy, napríklad certifikácia výrobkov a pod. Veď mnohé obuvnícke spoločnosti sa sťažujú, že certifikácia každého výrobku - pri stovkách druhov (!) dovezenej obuvi ročne na každú sezónu - blokuje flexibilnosť, požiadavky klienta a samotného obchodovania. Okrem toho existuje tu problém implementácie zákona. Ten sa síce prijme, ale v praxi to vyzerá úplne inak. Existuje tu veľa korupcie, nesolventnosti podnikov. Rakúske podniky radšej investujú na zelenej lúke, pretože prípady joint-ventures sú pre ne neprehľadné - ide o problémy katastra nehnuteľností, prevzatia dlhov po podniku, znečisťovania životného prostredia a pod. Alebo otázka neplatenia klientov za dodávky a služby podniku, ktorý však dane štátu musí odvádzať. V krajinách EÚ takéto niečo neexistuje. Spoločnosť jednoducho dane platiť nemusí, ak je preukázateľné, že klient mu neplatí. Rakúske podniky preferujú investície na zelenej lúke a vytváranie malých a stredných podnikov. Na všetky problémy sme však už niekoľkokrát upozornili v rámci pravidelných polročných stretnutí obchodných radcov s predstaviteľmi rezortov na úrovni štátnych tajomníkov a v neposlednom rade sme na to upozornili aj ministerstvo financií. Nenastal však žiadny ohlas. To nie je v súlade s predstavou vlády prilákať zahraničných investorov.

Váš úrad má dve funkcie - jednou je obchodné oddelenie a druhou Zastúpenie Hospodárskej komory Rakúska pre rakúskych podnikateľov na Slovensku, ako aj pomoci slovenským podnikateľom pri získavaní kontaktov na podniky v Rakúsku. Čo všetko pokrývajú aktivity komory?

- Hneď na úvod treba povedať, že podnikatelia majú automatické členstvo v komore. Náš úrad v Bratislave udržuje kontakty s cca. piatimi až šiestimi tisíckami rakúskych a asi dvoma tisíckami slovenských podnikov. Pomáhame aj slovenským podnikom napriek tomu, že nie sú riadnymi členmi, a to v takej miere, ako môžeme. Najmä pokiaľ ide o poskytnutie nevyhnutných kontaktov na podniky podobného zamerania či potenciálnych partnerov. Tým, samozrejme, aj my získavame prehľad o odbore, v ktorom podnikajú, a o činnostiach, ktoré majú. To využívame pri organizovaní obchodných misií a seminárov, pričom participujeme aj na veľtrhoch a prezentáciách. Musím sa priznať, že trocha motivujeme rakúskych podnikateľov, aby hľadali kontakty aj vo vnútri Slovenska, a nielen pri hraniciach alebo priamo v Bratislave. Pre tých, ktorí však chcú kontakty len z tohto okolia, organizujeme na budúci rok v januári misiu pre podnikateľov z rakúskeho a zo slovenského pohraničia a zahŕňame do nej okrem Bratislavy aj oblasť Trenčína a Trnavy.

Aké perspektívy teda očakávate od budúcich vzťahov?

- Pokiaľ vstúpite do EÚ, spolupráca len vzrastie. Nebudú tu totiž existovať prekážky zo slovenskej strany, najmä v legislatíve a praxi a budete musieť aj implementovať právo EÚ, teda nielen ho prijať. Mala by tým odpadnúť aj byrokracia, ktorá bráni plynulému chodu vzťahov. Odbúranie certifikácie zároveň zruší dlhé rady kamiónov na hraniciach a pokiaľ ide o voľný trh práce, treba prijať opatrenia, aby sa zabránilo úniku vašich odborníkov za hranice za lepšími platovými podmienkami.

Slávka Blazseková