Deň sa začína vo vlaku

Prednosta T. Karkuš je zaslúžilým zamestnancom dopravy

Na železnici pracoval Ing. Tibor Karkuš v rôznych funkciách a skúsenosti, ktoré získava už vyše tridsať rokov, dnes využíva na poste prednostu Správy železničných tratí a stavieb vo Zvolene. O tom, že práca s ľuďmi mu nerobí problém, svedčia i jeho aktivity na mnohých mimopracovných podujatiach a stretnutiach týkajúcich sa železničiarov. Aj preto je členom Programovej rady Domu kultúry vo Zvolene a takpovediac patrónom folklórneho súboru železničiarov - Marína. „Narodil som sa a celé detstvo som prežil na koľajniciach v rodine železničiarov,“ s úsmevom sa vracia do minulosti prednosta SpŽTS. Keďže rodina Karkušovcov bývala v strážnom domčeku v Bartošovej Lehôtke, niet divu, že aj syn Tibor, ktorý počas detských rokov intenzívne sledoval život a prácu na koľajniciach, si veľmi rýchlo zvolil svoju životnú cestu. Po ukončení gymnázia odišiel za ďalším vzdelaním do Žiliny. Na Vysokej škole dopravnej vyštudoval

odbor údržba

a rekonštrukcia železničných tratí. A keďže aj naďalej zotrval v otcových šľapajach, po ukončení štúdia v roku 1969 sa vrátil do Zvolena a začal pracovať na Traťovej dištancii. „Otec pracoval na železnici celý život. Bol majstrom tratí, v tom čase sa železničiarom v tejto funkcii hovorilo úpravca,“ spomína Ing. Tibor Karkuš. On sám na železnici začínal ako inžinier železničnej dopravy, ktorý mal na starosti tunely a mosty. Keďže rodný domček bol pri jednom z tunelov, pre mladého inžiniera to nebolo nič neznáme. Práca ho zaujímala, aj keď v tom čase bolo 12 tunelov na kremnickej trati v pomerne zlom stave. Bol to veľký tunelový obvod a keďže

mnohé tunely

boli len vysekané v skalách, museli sa v nich robiť obmurovky či rekonštruovať tie staršie a nevyhovujúce. Po troch rokoch zaujímavej práce však mladý inžinier prechádza na Prevádzkový oddiel vo Zvolene, kde pracuje v skupine traťového hospodárstva. V roku 1977 sa mladá rodina Tibora Karkuša sťahuje do Bratislavy, pretože manželka Viera tam dostala výhodnú pracovnú ponuku a bývanie. V hlavnom meste pracoval na Správe Východnej dráhy ako vedúci oddelenia tratí a zaoberal sa hlavne výlukami a prevádzkou železničných tratí. Uvedené obdobie hodnotí ako veľmi ťažké: „Trate boli zanedbané, vo veľmi zlom technickom stave a následkom toho bolo aj veľa nehôd. Veľakrát sme riešili zložité situácie, pretože železničná doprava bola začiatkom 80. rokov oveľa intenzívnejšia ako dnes.“ Po roku 1989 súčasný prednosta SpŽTS Zvolen vystriedal viacero riadiacich funkcií na železnici. Až kým sa v roku 1997 s rodinou nepresťahoval do Banskej Bystrice, odkiaľ

denne cestuje

do Zvolena. Od prvého júla 1997 pracuje vo funkcii prednosta železničné trate a stavby na Zvolensku: „Keďže stav železničných tratí v tomto regióne je veľmi citlivou témou, problémov máme viac než dosť. Najviac starostí nám robia regionálne trate, do ktorých sa momentálne neinvestuje. Najhorúcejším problémom je Rimavská Sobota - Jesenské. Máme viac ako 120 kilometrov tratí v tvare ťAŤ, ktoré sú v zlom technickom stave. Havarijný stav musíme riešiť aj v Štiavnickom tuneli,“ ustarostene hodnotí prednosta T. Karkuš situáciu na južnom ťahu. O to viac ho teší každý pracovný úspech, ktorý dosiahol so svojím kolektívom. Tým najčerstvejším je oprava koľajísk, obnova prijímacej budovy a podchod v Banskej Bystrici. V tomto roku chcú ešte dokončiť

interiér stanice

a elektrické predkurovanie vozňov pre IC vlaky. Prednosta Tibor Karkuš si život bez vlakov nevie predstaviť. Nestačí mu, že ho denne dopravujú na pracovisko, ale uprednostňuje ich pri každej príležitosti. A to je dôvod, prečo doteraz nevlastní osobné auto. Aj keď nešoféruje automobil, pilotoval už lietadlo, lietal v balóne a dokonca sa môže pochváliť, že je diplomovaným „lietačom“ balónov. Umožnila mu to manželka, ktorá sa tohto zážitku ako výherkyňa istej súťaže rada vzdala v prospech manžela. Vlakom však cestujú najčastejšie spolu, a to nielen za synom Milošom a jeho rodinou, ale aj na dovolenky a za kultúrou.