Hospodársky denník
USD47,537 Sk
EUR43,613 Sk
CHF29,923 Sk
CZK1,428 Sk
  Pondelok  27.Mája 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Vzostupy a pády Concordu


1961: British Aircraft Corporation (teraz súčasť BAE Systems) po vypracovaní projektovej štúdie za 350 000 libier navrhla vyrábať nadzvukové civilné dopravné lietadlo spolu s francúzskou firmou Sud Aviation of France (teraz je súčasťou EADS). Francúzska spoločnosť mala už vypracovaný model takéhoto lietadla s názvom Super Caravelle.

1962: Britská a francúzska vláda súhlasila s výrobou týchto lietadiel, rovnako aj priemysel na princípe výrobné náklady a zisk (ak nejaký bude) sa bude deliť na polovicu.

1969, 1. marec: Prvý prototyp Concordu (001) vzlietol z letiska vo francúzskom Toulouse.

1969: Vzlietol druhý prototyp Concordu (001)z anglického letiska vo Filtone pri Bristole.

1969, 1. október: 45-minútový skúšobný let. Francúzsky Concorde 001 prekonal zvukovú bariéru.

1970, 13. september: Britský prototyp Concorde 001 pristál na letisku Heathrow. Miestni obyvatelia sa sťažovali na jeho hlučnosť.

1971, 24. máj: USA oznámili, že zastavujú svoj program vývoja a výroby nadzvukových civilných dopravných lietadiel.

1971, 25. máj: prvý medzinárodný let concordu na trase Toulouse-Dakar-Le Bourget.

1973, 3. jún: Sovietske nadzvukové lietadlo TU 144 - v tlači nazývané Concordskij - havarovalo počas prehliadkového letu pri letisku Le Bourget.

1973: 20. septembra: Concorde 002 priletel do amerického Dallasu.

1974: Francúzsky prezident Valery Giscard d´Estaing a britský premiér Harold Wilson sa zhodli na pokračovaní programu Concorde.

1975: 9. október - concorde dostáva vo Francúzsku súhlas na jeho využívanie v komerčnej preprave osôb.

1975: 5. decembra: Britské úrady súhlasia s komerčnou prevádzkou concordov.

1976: Prvé dva komerčné lety concordov. British Airways leteli do Bahrajnu, Air France letela do brazílskeho Rio de Janeiro. Mnohé letecké spoločnosti, ktoré spočiatku prejavili veľký záujem o kúpu concordov, napokon od svojho zámeru odstúpili. Medzi nimi boli American Airlines, Lufthansa, Japan Airlines, Qantas a pod.

1978, 1. júna: Rusi zastavili prevádzkovanie svojich nadzvukových TU-144 po havárii jedného z nich.

1979, 21. september: Britský a francúzsky ministri dopravy sa dohodli, že sa už ďalšie concordy vyrábať nebudú. Séria sa skončila číslom 216. Znamená to, že sa vyrobilo 16 týchto strojov.

1982, 1. apríl: Francúzi prestali lietať concordom do Rio de Janeiro a Caracasu.

1982, 29. október: Francúzi prestali concordom lietať do Washingtonu. Zostalo im už len jediné cieľové letisko - New York.

2000, 24. júl: Air France a British Airways informovali o mikrotrhlinách na krídlach 11 z 13 concordov.

2000, 25. júl: Havária concordu spoločnosti Air France neďaleko Paríža.

Concorde v číslach:

- Prevádzkovaných strojov - 13 (7 v Británii, 6 vo Francúzsku)

- Letová bezpečnosť: Bez havárie do 25. 7. 2000., najväčšie poškodenie - veľké poškodenie pneumatiky na podvozku počas nevydareného pristátia v roku 1979.

- Prvý nadzvukový let - 1969

- Priemerný vek lietadiel - 21,3 roka

- Využitie lietadiel - 2,34 hodiny denne

- Kapacita: 100 cestujúcich

Posádka: 9-členná (dvaja piloti, palubný inžinier, šesť stevardov)

- Dolet: 6 880 km

- Cestovná rýchlosť: 2 150 km/h (Mach 2)

- Dĺžka 62,1 metra (zvyšuje sa pri nadzvukovom lete o 15,2 až 25,4 cm)

- Čas letu: New York - Londýn - menej ako štyri hodiny

- Celková preprava cestujúcich na britských Concordoch : viac ako 2,5 milióna

- Najrýchlejší let: 7. 2. 1996: New York - Londýn 2:53:59.

- Letenky: na jednu cestu z Londýna do New Yorku 3 520 libier plus dane,

spiatočná letenka v ten istý deň 6 045 libier plus dane. Bežná spiatočná letenka 6 290 libier plus dane.


Financial Times, medzinárodné vydanie Wall Street Journal Europe/mm

Počasie

Dnes bude prevažne veľká, miestami prechodne zmenšená oblačnosť a početné prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota 22 až 27, na Orave, v Liptove, na Spiši a na miestach s dlhšie trvajúcimi zrážkami okolo 20 stupňov. Slabý premenlivý, na juhozápade popoludní juhovýchodný vietor 3 až 6 m/s. Teplota vo výške 1500 m okolo 13 stupňov. V utorok bude polojasno až oblačno, miestami prehánky, ojedinele búrky. Nočná teplota 14 až 10, najvyššia denná teplota 23 až 27 stupňov. V stredu bude prevažne oblačno, početné zrážky. Nočná teplota 15 až 11, denná teplota 22 až 26, na krajnom západe okolo 20 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.00 a zapadne o 20.08 hod.

Amsterdamdážď15
Atényoblačno24
Belehradoblačno24
Berlínoblačno 19
Bratislavaprehánky22
Bruseldážď15
Budapešťbúrky23
Bukurešťdážď24
Frankfurtzamračené16
Helsinkipolojasno19
Istanbulpolooblačno21
Kodaňoblačno21
Kyjevoblačno25
Lisabonslnečno21
Londýndážď12
Madridslnečno24
Milánodážď21
Moskvapolooblačno22
Oslodážď14
Paríždážď12
Prahadážď 18
Rímoblačno23
Sofiadážď16
Štokholmdážď16
Varšavadážď24
Viedeňoblačno23
Záhrebjasno24
Ženevadážď13

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 23. 5. 2002: Bratislava 99,10, Sliač 97,39, Košice 98,47, Poprad 93,15, za 24. 5. 2002: Bratislava 99,18, Sliač 97,13, Košice 98,09 Poprad 92,83, za 25. 5. 2002: Bratislava 99,74, Sliač 97,56, Košice 98,49, Poprad 93,34.Údaje poskytuje SPP.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.