Z RUSKA S LÁSKOU

Americký prezident George W. Bush odletel včera z Petrohradu do Paríža. Ukončil tak návštevu, ktorú si história bude pamätať v prvom rade vďaka podpisu dohody o jadrovom odzbrojení. Osobitnú pozornosť si však zaslúži aj celý rad menej bombastických udalostí - dialógom o energetike začnúc a nadštandardným porozumením medzi dvoma prezidentmi a ich manželkami končiac. Všetky tieto „malé veci“ dopĺňajú totiž mozaiku celkom novej globálnej reality. Počas studenej vojny sa o láske medzi dvoma veľmocami hovorilo len v dvojzmyselných názvoch bondoviek, potom sme sledovali trochu teatrálne objatia Borisa Jeľcina so západnými lídrami. Dnes to bondovské "Z Ruska s láskou", zdá sa, dostáva konkrétny obsah.

„Je to historický deň pre celý svet. Prezident Putin a ja sme dnes zavŕšili dlhú kapitolu konfrontácie a otvorili sme úplne nové vzťahy medzi našimi štátmi.“ S nadšením i so sebavedomím, ktoré historickému podpisu dohody o doteraz najväčšom znížení jadrových hlavíc na ruskej aj americkej strane prináležalo, to v pamätný piatok 24. mája vyhlásil americký prezident G. W. Bush. Zmluva spolu s Deklaráciou o novej úrovni vzájomných vzťahov naozaj tvorila najdôležitejší bod návštevy šéfa Bieleho domu v Rusku. V jeho slovách však možno nájsť veľa paralel s rovnako historickou návštevou jeho otca G. Busha v Moskve, pravda, pred vyše 11 rokmi. Vtedy pri podpise zmluvy START s posledným sovietskym prezidentom M. Gorbačovom v Georgijevskej sále Veľkého kremeľského paláca ako vtedajší americký prezident poznamenal, že „čas nedôvery sa skončil. Obe krajiny majú po prvý raz možnosť budovať svoje vzťahy nie na konfrontácii, ale na hospodárskej spolupráci a súčinnosti pri upevňovaní bezpečnosti. Pretože bezpečnosť možno zaručovať aj inak, ako iba zvyšovaním arzenálov“. Zmluva bola vtedy historická, lebo šlo o prvú zmluvu s významným obmedzením najnebezpečnejších zbraní a budovaní poststudenovojnových vzťahov. Tá dnešná pozostáva už len zo štyroch strán v porovnaní s „buchlami“ z minulosti. S aktérmi G. W. Bushom a V. Putinom je historická v tom, že potvrdzuje kurz otepľovania, týka sa najvýraznejšieho zníženia a pravdepodobne je poslednou v tejto oblasti. A prináležala jej rovnaká pompéznosť miesta podpisu. Určite sa nerodila ľahko, veď pár dní pred Bushovým európskym turné si nik nebol istý, či ruský aj americký rokovací tím stihne načas zladiť stanoviská oboch krajín. Predovšetkým pokiaľ šlo o formu záväznosti, počet redukcie zbraní a ich osud. Ale tak sa rodila takmer každá odzbrojovacia zmluva. Nie všetko sa dnes podarilo dostať na papier, tvrdí prezident Putin, no vďaka dohodnutému kompromisnému výsledku už „hovoríme spoločným jazykom a hovoríme o vytvorení celkom novej kvality našich vzťahov“.

V novej rusko-americkej odzbrojovacej dohode, ktorá podľa G. W. Busha „likviduje dôsledky studenej vojny a jadrovej konfrontácie medzi našimi krajinami“, vyslovili Washington a Moskva súhlas so znížením stavu strategických jadrových hlavíc do 31. decembra 2012 na úroveň 1700 - 2200 z dnešných 6000 jadrových hlavíc. Šalamúnsky znejúca dohoda tak ponecháva obom krajinám voľnú ruku pri stanovení typu hlavíc, ktoré zostanú vo výzbroji, ako aj pri nakladaní s vyradenými hlavicami, ktoré môžu byť zlikvidované alebo iba uskladnené. A prezident Bush už poznamenal, že americká strana presadzuje skôr ich uskladnenie ako zlikvidovanie. „USA a Rusko už nechcú byť nepriateľmi, naďalej si však uchovajú jadrový arzenál dostatočný na adekvátnu odpoveď,“ vysvetlil Moskovskij komsomolec.

Biele miesta

Ruskí aj americkí experti sú nesporne s výsledkom zmluvy spokojní, nehovoriac o samotných prezidentoch. „Americké rakety nie sú namierené na žiadne ciele v Rusku.“ (Bush) „V tomto smere nemáme žiadne obavy.“ (Putin) Ale postačí táto poistka o vzájomnom neútočení k svetovej jadrovej bezpečnosti? Podľa analytikov podpis dohody neznamená, že jadrové hrozby, ktorým svet čelí, sa znížia. Alebo, že sa teroristi prestanú usilovať získať jadrové zbrane, dokonca zmluva nezastaví ani Irán, Irak či KĽDR od toho, aby takéto zbrane nevyvíjali. A bez ohľadu na to, že si Bush z Moskvy odniesol ubezpečenie, že Rusko „ani teraz a ani v budúcnosti neurobí nič, čím by prispelo k zvýšeniu jadrovej vybavenosti iránskeho vojska alebo rozvoja jeho programu balistických rakiet“. Pretože zmluva neobsahuje ani slovo o hrozbách, ktoré predstavujú takéto krajiny. A bolo by podľa odborníkov naivné si myslieť, že India a Pakistan si vezmú z takéhoto príkladu ponaučenie a už nebudú uvažovať o nejakej jadrovej konfrontácii. Dohoda má teda naozaj jediný cieľ - znížiť možnosť, že sa Spojené štáty a Rusko neúmyselne navzájom napadnú. Hocako, zmluve s redukciou zbraní o dve tretiny nemožno uprieť, že by nebola krokom správnym smerom. Podľa Nemecka zmluva získava „zvláštny zmysel v súčasnom kontexte nebezpečenstva jadrovej eskalácie“. No „keďže USA i Rusko sú hlavnými jadrovými mocnosťami a stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN, posilnenie ich spolupráce prispeje k mieru, bezpečnosti a stabilite vo svete“. (Čína)

Potrebná je však komplexnejšia stratégia zníženia jadrového rizika. Pretože jedným z bielych miest terajšej zmluvy je aj možnosť uskladnenia redukovaných zbraní, a to, že obom krajinám zostane v arzenáli dostatok jadrových zbraní, aby navzájom zničili svoje najväčšie mestá.

Obe krajiny tu však zrejme spoluprácu neukončia. Potreba včasného varovania pred raketovým útokom, projekt dvoch satelitov (RAMOS), ktoré by mali monitorovať odpálenie „nepriateľských rakiet“ a výmena informácií o národných protiraketových programoch, o výskume v tejto oblasti a o pozývaní odborníkov na testy protiraketových systémov, sú len niektoré z dohôd Deklarácie o novej úrovni vzájomných vzťahov.

Zmluvu o znížení jadrového arzenálu je potrebné ratifikovať ešte v zákonodarných orgánoch oboch krajín. Ruský parlament dokument privítal ako významný faktor zlepšenia vzájomnej spolupráce. Kongres síce predchádzajúcu zmluvu START-2 odmietol, ale Bush pred podpisom zdôraznil vážnosť potreby účinnosti takéhoto dokumentu. Najmä, keď už 14. júna 2002 odstúpia USA po uplynutí výpovednej lehoty od dohody o protiraketovej obrane z roku 1972 (ABM).

Základ v energetike

Napriek tomu, že blesky fotoaparátov hltali najmä ťahy rúk pri podpise Dohody o znížení strategických útočných arzenálov, pre budúce rusko-americké vzťahy sa azda oveľa strategickejšie javí energetické partnerstvo. Popri Deklarácii o novej úrovni vzájomných vzťahov totiž obaja prezidenti podpísali aj balík piatich spoločných vyhlásení (o medziľudských vzťahoch, protiteroristickej spolupráci, situácii na Blízkom východe, rozvoji ekonomických vzťahov), ktorým dominuje dialóg v oblasti energetiky. „Naša spolupráca je výhradne ekonomického charakteru v oblasti energetiky.“ Putin nenápadne zamieril na zdroj hrozieb, ktorým nemusí byť len spomínaný Irán. Bush už pred časom poznamenal, že USA nebudú ekonomicky bezpečné, dokiaľ budú závislé od „nestabilných krajín“. A ako „podšťuchol“ Moskovskij komsomolec, USA sa snažia zabezpečiť zdroje energie v prípade útoku na Irak, ktoré by mohli vyvolať problémy s arabskými krajinami. A ľahostajná im nie je ani prítomnosť na brehoch Kaspického mora.

Úplná či čiastočná závislosť USA od ruských zdrojov energie by mala významné dôsledky pre stabilitu ruskej ekonomiky, ako ekonomické a politické postavenie krajiny v globálnom meradle. Rusko však najprv musí dostať štatút krajiny s trhovou ekonomikou, s čím sa už Bush pohráva, dokonca aj s termínom do 14. júna. Mimochodom, v deň, keď prestane platiť ABM. Nemožné nie je ani vyňatie z pôsobnosti diskriminačného tzv. Jackson-Vanickovho dodatku zákona z roku 1974.

Rokovania boli teda viac než plodné. Domáca tlač sa však nevyhla kritike Busha zaceliť si v Rusku nalomenú prestíž, lebo „už stihol pokaziť vzťahy s Európou a moslimským svetom. A preto veľmi potrebuje zahraničnopolitický úspech“. Je pravda, že jeho hostiteľ si nevypočul kritiku za Čečensko, dokonca súzvučne sa obaja zhodli aj na potrebe mierového postupu na Blízkom východe a v Iraku, či na adekvátnom riešení terorizmu v Afganistane, Gruzínsku a v postsovietskej Strednej Ázii.

Osobné sympatie

Zmluvy a deklarácie vytvárajú mantinely politického vývoja, no rozhodujúci tón jeho smerovaniu udávajú konkrétni politici. A v tomto smere Bushov pobyt v Rusku ešte raz poodhalil, aký veľký potenciál pre spoluprácu poskytuje súčasná mocenská konštelácia v Moskve a vo Washingtone. „Páči sa mi, dôverujem mu,“ uviedol americký prezident o svojom kolegovi ešte pred návštevou. A túto atmosféru dôvery bolo cítiť najmä v Petrohrade, keď hlavy štáty mali za sebou podpisy historických dokumentov a spoločne s manželkami sa mohli venovať menej úradnej časti programu. Veľkou uvoľnenosťou sa vyznačovala už sobotňajšia návšteva múzea Ermitáž, ale najmä následné stretnutie s akademickou obcou Štátnej petrohradskej univerzity, ktorej absolventmi sú tak Prezident Putin, ako aj jeho manželka Ľudmila. Počas stretnutia nebola núdza ani o úsmevné momenty a vtipy. Obaja prezidenti sa označili za priateľov a americký prezident svojho partnera v jednom prípade oslovil krstným menom Vladimir. V podobnom duchu prebehla aj návšteva Mariinského divadla a nočná plavba po rieke Neve a početných umelých kanáloch v centre mesta.

Americký prezidentský pár v nedeľu v Petrohrade navštívil omšu v pravoslávnom Kazanskom katedrálnom chráme a asi hodinu strávil v miestnej synagóge a s predstaviteľmi židovskej náboženskej obce. Pobyt v Petrohrade vyvrcholil prehliadkou Štátneho ruského múzea a spoločnou prechádzkou s ruským prezidentom v centre mesta. No a potom zostal už len čas na vrelú rozlúčku...

Všadeprítomná bezpečnosť

Samozrejme, aby atmosféra mohla byť uvoľnená, musia byť splnené základné bezpečnostné podmienky. A tieto, ako sa pri takýchto dôležitých stretnutiach patrí, splnené boli. O bezpečnosť hostí sa v Moskve staralo vyše 6000 agentov a policajtov, pričom na letisku Vnukovo-2 a v jeho okolí bolo asi 2000 policajtov a agentov. Ako prvé amerického hosťa už nad územím Bieloruska privítali ruské stíhačky Su-27 a Mig-29. Ruská protivzdušná obrana bola v súvislosti s očakávanou návštevou amerického prezidenta uvedená do bojovej pohotovosti. Vzdušný priestor nad letiskom uzavreli už niekoľko hodín pred očakávaným príletom špeciálu. Vo vzduchu sa objavilo aj desať bojových helikoptér Mi-8. No a v podobnom duchu to pokračovalo aj v Petrohrade. Treba však povedať, že na rozdiel od Bushovej návštevy v Nemecku tentoraz nevznikol dojem, že oficiálny program prebiehal ako vytrhnutý zo zemepisného kontextu, hrubou čiarou oddelený od miest a občanov.

Zrejme to bolo dané aj tým, že Rusi brali príchod amerického prezidenta omnoho pokojnejšie ako Nemci. Je pravda, že sa aj tu konali protestné demonštrácie, no chýbala im iskra a masovosť. Vzorovou ukážkou bol protest pred americkým veľvyslanectvom v Moskve, kde niekoľko stovák starších príslušníkov ruskej ľavice spálilo americkú vlajku a skandovalo protiamerické heslá. Takáto a ďalšie podobné akcie nemohli ovplyvniť priebeh americko-ruského summitu.

Ako sme povedali, Bush včera odletel do západnejšej časti Európy, kde ho očakávajú ďalšie dôležité rokovania, ale aj omnoho agresívnejší antiglobalisti. Podarí sa mu pozitívnu atmosféru z Ruska preniesť aj na zvyšok kontinentu?

Slávka Blazseková, Rastislav Boldocký, TASR