Hospodársky denník
USD47,537 Sk
EUR43,613 Sk
CHF29,923 Sk
CZK1,428 Sk
  Pondelok  27.Mája 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Kde sme a čo chceme (39, 40)

Málo účinné a nesystematické

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Ján Blcháč, generálny riaditeľ, Liptovská mliekareň, a. s., Liptovský Mikuláš a Adrián Ďurček, predseda COOP Jednota Slovensko, a. s.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

J. Blcháč: Berúc do úvahy celý ponovembrový vývoj, európske integračné tendencie, ako aj fakt, že rozhodujúcu dĺžku hraníc Slovenska tvoria hranice s členskými štátmi NATO, sú tieto ambície úplne prirodzené a legitímne. Pre SR, ak dostane po novembrovom summite NATO v Prahe pozvánku, môže táto skutočnosť znamenať i to, že sa zlepší prostredie vrátane podnikateľského.

A. Ďurček: Som presvedčený, že Slovensko má jedinečnú šancu a príležitosť na novembrovom summite v Prahe dostať pozvánku do NATO. Ja osobne to vnímam ako veľkú výzvu pre Slovensko.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

J. Blcháč: S prichádzajúcim predpokladaným termínom vstupu SR do Európskej únie sa nám zužuje aj priestor na osvetu - osvetľovanie očakávaní toho, čo pre Slovensko bude členstvo v EÚ znamenať. Práve preto by mali efektívnejšie rozširovať odhadované dosahy (pokiaľ existujú) na jednotlivé rezorty a podnikateľské subjekty v nich. A nemám na mysli iba hospodárske rezorty, ale aj nadstavbu. Viac sebadôvery by sme si mali dodávať definovaním napríklad aj toho, čím môže Slovensko vcelku, ale i v jednotlivostiach obohatiť Európu po integrovaní.

A. Ďurček: Môj názor je taký, že pre Slovensko je dôležité zmeniť politickú kultúru, zmeniť nielen legislatívu, ale hlavne vymožiteľnosť právnych procesov, vyrovnať sa s korupciou a nájsť dlhodobé strategické ciele pre hospodársky rozvoj krajiny. Slovensku by najviac pomohlo k dosiahnutiu týchto cieľov, keby sa parlament a vláda viacej profesionalizovali. Som presvedčený, že v ekonomickom živote stoviek úspešných firiem na Slovensku sú dôkazy, že máme šikovných a schopných ľudí, preto sa divím, že ich nemáme práve v politike.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

J. Blcháč: V sektore spracovania mlieka zaznamenávame v tomto roku významné turbulencie. Tie sú spôsobené vygenerovaním sa vyššej ceny za surovinu - kravské mlieko, ako aj ďalším zostrením konkurenčného prostredia pri realizácii mliečnych produktov na trhu. Liptovská mliekareň sa v

posledných rokoch dostatočne stabilizovala, upevňujeme dobré vzťahy s obchodnými partnermi, a to tak s dodávateľmi, ako i odberateľmi. Disponujeme kvalitným motivovaným personálom, ktorý sa pri svojom rozhodovaní môže opierať o silnú nadnárodnú skupinu Bongrain. Aj tento rok, ako každý predchádzajúci, musí byť pre nás výzvou, aby sme si všetky naše záväzky splnili riadne a včas.

A. Ďurček: Tento rok ako i roky predchádzajúce považujeme za roky, keď naša firma ešte stále rastie, upevňuje svoju stabilitu a zlepšuje si postavenie na trhu. Dúfam, že práve z týchto dôvodov môžem konštatovať, že to stabilizuje i moju osobnú pozíciu.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

J. Blcháč: Slovenskú republiku trápi a zbytočne zaťažuje vysoký deficit zahraničného obchodu so všetkými sprievodnými javmi. Oslabuje sa ochrana domáceho trhu, ako aj proexportná politika, opatrenia na zlepšenie nie sú systematické a sú málo účinné. Vo firme sa aktuálne vyrovnávame s požiadavkami nového Zákonníka práce, Obchodného zákonníka a ďalších noriem, ktoré boli prijaté vo vzťahu k potravinárstvu. Prioritou v hospodárstve a možno i v celej spoločnosti by mala byť pozitívna motivácia založená na dobrom ekonomickom vývoji, prostredníctvom ktorej by mohli všetky kategórie občanov dostať optimistickú perspektívu. Zlepšením komunikácie cez samosprávne organizácie podnikateľov by sa mala naplniť zásada, že sa v krajine vtedy múdro rozhoduje, keď sa berú do úvahy názory všetkých

A. Ďurček: Za prioritné problémy, ktorými trpí Slovensko, považujem nesystémové kroky v privatizácii, vysoké záporné saldo platobnej bilancie a hlavný problém vidím v tom, že utrácame prostriedky, ktoré už nikdy nebudeme mať z privatizácie na riešenie dôsledkov a nie príčin. Mám na mysli školstvo, zdravotníctvo, cestovný ruch, poľnohospodárstvo. To všetko sú odvetvia, kde sa strácajú peniaze z privatizácie bez odpovede na otázku, čo budeme robiť potom, keď už toľko peňazí nebude.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

J. Blcháč: Slovensko v princípe muselo prekonať a naďalej prekonáva dve transformácie - ekonomickú i štátnu. Možno by to bola úloha na dve i viac decénií a možno práve preto sa ťažšie rodia pozitíva v porovnaní s krajinami, ktoré prekonávajú v princípe transformáciu jednu.

A. Ďurček: Žiaľ, musím konštatovať, že nepoznám prednosti Slovenskej republiky v porovnaní s Maďarskom, Poľskom a Českom, ktoré sa podobne transformujú ako my. Oproti týmto krajinám sa zhoršuje naša ekonomika, politická stabilita a čo je najhoršie i medzinárodné uznanie. Príčinu tohto stavu vidím opätovne v nekompetentnej politickej garnitúre, ktorá 12 rokov v tejto krajine myslí viac na seba ako na krajinu samotnú. Pokiaľ sa tento princíp nezmení, tak naša krajina bude stále strácať. Som presvedčený, že nie sú na vine ani hranice republiky, ani obyvatelia, na vine sú tí, ktorí túto krajinu riadia. Bolo by dobré, keby si uvedomili, že sú za to zodpovední.

Počasie

Dnes bude prevažne veľká, miestami prechodne zmenšená oblačnosť a početné prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota 22 až 27, na Orave, v Liptove, na Spiši a na miestach s dlhšie trvajúcimi zrážkami okolo 20 stupňov. Slabý premenlivý, na juhozápade popoludní juhovýchodný vietor 3 až 6 m/s. Teplota vo výške 1500 m okolo 13 stupňov. V utorok bude polojasno až oblačno, miestami prehánky, ojedinele búrky. Nočná teplota 14 až 10, najvyššia denná teplota 23 až 27 stupňov. V stredu bude prevažne oblačno, početné zrážky. Nočná teplota 15 až 11, denná teplota 22 až 26, na krajnom západe okolo 20 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.00 a zapadne o 20.08 hod.

Amsterdamdážď15
Atényoblačno24
Belehradoblačno24
Berlínoblačno 19
Bratislavaprehánky22
Bruseldážď15
Budapešťbúrky23
Bukurešťdážď24
Frankfurtzamračené16
Helsinkipolojasno19
Istanbulpolooblačno21
Kodaňoblačno21
Kyjevoblačno25
Lisabonslnečno21
Londýndážď12
Madridslnečno24
Milánodážď21
Moskvapolooblačno22
Oslodážď14
Paríždážď12
Prahadážď 18
Rímoblačno23
Sofiadážď16
Štokholmdážď16
Varšavadážď24
Viedeňoblačno23
Záhrebjasno24
Ženevadážď13

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 23. 5. 2002: Bratislava 99,10, Sliač 97,39, Košice 98,47, Poprad 93,15, za 24. 5. 2002: Bratislava 99,18, Sliač 97,13, Košice 98,09 Poprad 92,83, za 25. 5. 2002: Bratislava 99,74, Sliač 97,56, Košice 98,49, Poprad 93,34.Údaje poskytuje SPP.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.