Kde sme a čo chceme (39, 40)

Málo účinné a nesystematické

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Ján Blcháč, generálny riaditeľ, Liptovská mliekareň, a. s., Liptovský Mikuláš a Adrián Ďurček, predseda COOP Jednota Slovensko, a. s.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

J. Blcháč: Berúc do úvahy celý ponovembrový vývoj, európske integračné tendencie, ako aj fakt, že rozhodujúcu dĺžku hraníc Slovenska tvoria hranice s členskými štátmi NATO, sú tieto ambície úplne prirodzené a legitímne. Pre SR, ak dostane po novembrovom summite NATO v Prahe pozvánku, môže táto skutočnosť znamenať i to, že sa zlepší prostredie vrátane podnikateľského.

A. Ďurček: Som presvedčený, že Slovensko má jedinečnú šancu a príležitosť na novembrovom summite v Prahe dostať pozvánku do NATO. Ja osobne to vnímam ako veľkú výzvu pre Slovensko.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

J. Blcháč: S prichádzajúcim predpokladaným termínom vstupu SR do Európskej únie sa nám zužuje aj priestor na osvetu - osvetľovanie očakávaní toho, čo pre Slovensko bude členstvo v EÚ znamenať. Práve preto by mali efektívnejšie rozširovať odhadované dosahy (pokiaľ existujú) na jednotlivé rezorty a podnikateľské subjekty v nich. A nemám na mysli iba hospodárske rezorty, ale aj nadstavbu. Viac sebadôvery by sme si mali dodávať definovaním napríklad aj toho, čím môže Slovensko vcelku, ale i v jednotlivostiach obohatiť Európu po integrovaní.

A. Ďurček: Môj názor je taký, že pre Slovensko je dôležité zmeniť politickú kultúru, zmeniť nielen legislatívu, ale hlavne vymožiteľnosť právnych procesov, vyrovnať sa s korupciou a nájsť dlhodobé strategické ciele pre hospodársky rozvoj krajiny. Slovensku by najviac pomohlo k dosiahnutiu týchto cieľov, keby sa parlament a vláda viacej profesionalizovali. Som presvedčený, že v ekonomickom živote stoviek úspešných firiem na Slovensku sú dôkazy, že máme šikovných a schopných ľudí, preto sa divím, že ich nemáme práve v politike.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

J. Blcháč: V sektore spracovania mlieka zaznamenávame v tomto roku významné turbulencie. Tie sú spôsobené vygenerovaním sa vyššej ceny za surovinu - kravské mlieko, ako aj ďalším zostrením konkurenčného prostredia pri realizácii mliečnych produktov na trhu. Liptovská mliekareň sa v

posledných rokoch dostatočne stabilizovala, upevňujeme dobré vzťahy s obchodnými partnermi, a to tak s dodávateľmi, ako i odberateľmi. Disponujeme kvalitným motivovaným personálom, ktorý sa pri svojom rozhodovaní môže opierať o silnú nadnárodnú skupinu Bongrain. Aj tento rok, ako každý predchádzajúci, musí byť pre nás výzvou, aby sme si všetky naše záväzky splnili riadne a včas.

A. Ďurček: Tento rok ako i roky predchádzajúce považujeme za roky, keď naša firma ešte stále rastie, upevňuje svoju stabilitu a zlepšuje si postavenie na trhu. Dúfam, že práve z týchto dôvodov môžem konštatovať, že to stabilizuje i moju osobnú pozíciu.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

J. Blcháč: Slovenskú republiku trápi a zbytočne zaťažuje vysoký deficit zahraničného obchodu so všetkými sprievodnými javmi. Oslabuje sa ochrana domáceho trhu, ako aj proexportná politika, opatrenia na zlepšenie nie sú systematické a sú málo účinné. Vo firme sa aktuálne vyrovnávame s požiadavkami nového Zákonníka práce, Obchodného zákonníka a ďalších noriem, ktoré boli prijaté vo vzťahu k potravinárstvu. Prioritou v hospodárstve a možno i v celej spoločnosti by mala byť pozitívna motivácia založená na dobrom ekonomickom vývoji, prostredníctvom ktorej by mohli všetky kategórie občanov dostať optimistickú perspektívu. Zlepšením komunikácie cez samosprávne organizácie podnikateľov by sa mala naplniť zásada, že sa v krajine vtedy múdro rozhoduje, keď sa berú do úvahy názory všetkých

A. Ďurček: Za prioritné problémy, ktorými trpí Slovensko, považujem nesystémové kroky v privatizácii, vysoké záporné saldo platobnej bilancie a hlavný problém vidím v tom, že utrácame prostriedky, ktoré už nikdy nebudeme mať z privatizácie na riešenie dôsledkov a nie príčin. Mám na mysli školstvo, zdravotníctvo, cestovný ruch, poľnohospodárstvo. To všetko sú odvetvia, kde sa strácajú peniaze z privatizácie bez odpovede na otázku, čo budeme robiť potom, keď už toľko peňazí nebude.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

J. Blcháč: Slovensko v princípe muselo prekonať a naďalej prekonáva dve transformácie - ekonomickú i štátnu. Možno by to bola úloha na dve i viac decénií a možno práve preto sa ťažšie rodia pozitíva v porovnaní s krajinami, ktoré prekonávajú v princípe transformáciu jednu.

A. Ďurček: Žiaľ, musím konštatovať, že nepoznám prednosti Slovenskej republiky v porovnaní s Maďarskom, Poľskom a Českom, ktoré sa podobne transformujú ako my. Oproti týmto krajinám sa zhoršuje naša ekonomika, politická stabilita a čo je najhoršie i medzinárodné uznanie. Príčinu tohto stavu vidím opätovne v nekompetentnej politickej garnitúre, ktorá 12 rokov v tejto krajine myslí viac na seba ako na krajinu samotnú. Pokiaľ sa tento princíp nezmení, tak naša krajina bude stále strácať. Som presvedčený, že nie sú na vine ani hranice republiky, ani obyvatelia, na vine sú tí, ktorí túto krajinu riadia. Bolo by dobré, keby si uvedomili, že sú za to zodpovední.