Viedenský vzor nie je reálny

Transformácia vodární a kanalizácií už pred finále

„Mesto Viedeň má výhrady k rozhodnutiu EÚ o liberalizácii trhu v oblasti zásobovania obyvateľstva pitnou vodou. V budúcnosti, rovnako ako teraz, zostane vodárenský podnik vlastníctvom mesta,“ povedala radkyňa Viedne pre životné prostredie Isabella Kossina na rakúsko-slovenskom sympóziu Životné prostredie bez hraníc - odpadové vody a odpadové hospodárstvo, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň v Bratislave. Viedeň plánuje investovať do ekológie v najbližších rokoch vyše 2 mld. EUR. Ak zoberieme do úvahy tento fakt, ako aj skutočnosť, že predsa len je úroveň vodárenskej infraštruktúry (a tomu zodpovedajúce aj ceny) v krajine našich susedov na vyššej úrovni, môže si naozaj mestská „vláda“ dovoliť ísť vlastnou cestou. A tvrdo obhájiť svoje rozhodnutie. No slovenské mestá a obce si ťažko môžu povedať, že investorov nepotrebujú. Na nedostatok financií vo svojich pokladniciach márne upozorňujú kompetentných už niekoľko rokov. Ak by sa aj ich príjmy v najbližších rokoch výraznejšie zvýšili, budovanie kanalizácií, čistiarní odpadových vôd, rekonštrukcie vodovodov a podobne by predsa len pre nich bolo veľkým kúskom. Veď aplikácia príslušných smerníc EÚ si do roku 2035 v SR vyžiada investície v odhadovanej výške okolo 180 mld. Sk. Predstaviteľ Asociácie čistiarenských expertov Igor Bodík na sympóziu zdôraznil, že kvalita a množstvo kanalizačných systémov v SR zaostáva za kvalitou a množstvom vodovodných systémov. Z celkového počtu obcí SR (2883) má vybudovanú kanalizačnú sieť len 471. Počet obyvateľov SR napojených na kanalizačnú sieť predstavuje z celkového počtu len 54,7 %.

Ešte kritickejšia situácia je v čistení odpadových vôd. Ak aj počet komunálnych čistiarní v posledných rokoch mierne stúpol, stále až 2558 obcí nemá ČOV. A tie, ktoré aj čistiareň majú, takmer všetky budú musieť investovať do rozšírenia jednotlivých stupňov čistenia. Z informácií, ktoré sa nám podarilo získať, vyplýva, že MSPNM SR už odovzdalo na FNM SR privatizačné projekty troch š. p. - Bratislavských, Západoslovenských a Stredoslovenských VaK. Otázkou niekoľkých dní je schválenie základného privatizačného projektu š. p. Severoslovenské VaK. Posledným v poradí bude privatizačný návrh š. p. Východoslovenské VaK. Aj keď celý proces sprevádzajú komplikácie okolo vyrovnania majetku, podľa vyjadrenia kompetentných sa transformácia zavŕši ešte v tomto volebnom období. Záujem o vstup do budúcich obecných vodárenských spoločností nám potvrdila spoločnosť Vivendi Water i zástupcovia francúzskeho koncernu Ondeo. K ďalším potenciálnym investorom patrí nemecká Berlinwasser, Aqua Mundo a pod. Hoci zahraničných investorov bude logicky zaujímať návratnosť vložených investícií (čo sa prejaví aj na cenách za vodné a stočné), predsa len ich skúsenosti a rokmi odskúšané know-how vytvárajú predpoklad, že sa podarí splniť podmienky EÚ pre oblasť kvality vôd.

Zdena Rabayová