Keby boli tušili, do čoho idú

Celý život v rezorte, ale taký chaos a byrokraciu ešte nezažili

Spoločnosť Mäso-Hont vznikla v roku 1993 s dvoma spoločníkmi a v tomto zložení trvá dodnes, hoci oproti dvom zamestnancom, s ktorými výrobu rozbiehali, dnes na bitúnku a v samotnej výrobe mäsových výrobkov majú 20 pracovníkov. Levický bitúnok sa vzdával menších prevádzok, medzi ktoré patril aj bitúnok v Šahách, a tak sa dvaja skúsení odborníci s dlhoročnou praxou v poľnohospodárstve rozhodli založiť vlastnú spoločnosť. Po troch rokoch k bitúnku pribudla aj samotná výrobňa na spracovanie mäsa. Aby sa mohla výroba rozvinúť podľa predstáv majiteľov, museli investovať do stavebnej časti a do nákupu novej technológie a modernizácie výrobných i skladových priestorov v zmysle platných prepisov. Všetko dokázali

bez úverov

postupne, ako im to dovoľovala finančná situácia. Dnes majetok, pozostávajúci z kvalitných strojov, predstavuje sumu do 10 mil. Sk. Súčasný sortiment, okrem ponuky hovädzieho a bravčového mäsa v surovom či údenom stave, ponúka aj širokú škálu výrobkov. Od spišských, bratislavských a obyčajných párkov, paprikových, domácich a cesnakových klobások, špekáčikov cez pečeňovky, firemnú špecialitu škvarkovú pochúťku, domácu tlačenku až po žitavskú, čingovskú, pikantnú, hrušovskú, liptovskú, šunkovú, myjavskú a sliačsku salámu. Súčasťou sortimentu je aj kolienkový nárez, plnené bravčové karé, dusená strojová šunka a šahanský bochník. Kvalitnými výrobkami zásobujú región od Podbrezovej, Banskej Bystrice na jednej strane až po Nové Zámky, Komárno, Nitru, Dunajskú Stredu na strane druhej. Taký istý je aj región, z ktorého odkupujú dobytok do bitúnka od poľnohospodárskych podnikov, keďže v regióne zanikli všetky družstvá so zameraním na živočíšnu výrobu. Z bližšieho okolia sú to len samostatne hospodáriaci roľníci. Medzi odberateľmi mäsa najväčšie percento (40 %) predstavujú

školské zariadenia,

potom nasledujú nemocnice, hotely, reštaurácie a, samozrejme, aj maloobchodná sieť. V Mäso-Honte spracujú týždenne 80 - 120 kusov ošípaných a 10 - 20 kusov hovädzieho dobytka. Pred prepuknutím aféry s chorobou BSE na Slovensku to bolo 25 kusov týždenne. Ani jedna školská jedáleň neodoberá hovädzie mäso, hoci príkaz na testáciu a kontrolu mäsa sú dôsledne zabezpečené. „Nik nevie doriešiť situáciu medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom školstva. To dokonca vydalo prípis na školské správy, kde nezakazujú, ale neodporúčajú a nechávajú na uváženie vedúcich jedální či konzumovať alebo nie... Je to číry alibizmus, pritom my spracovatelia musíme odobrať vzorky, tie dať preskúmať na štátnu veterinárnu správu do Zvolena a až po vyjadrení okresnej veterinárnej správy môžeme mäso spracovať. Dovtedy je uskladnené izolovane. V médiách sa problematika preháňa. Konečne sa niektorí riaditelia zbadali a aby obohatili jedálny lístok,

požiadali o súhlas

rodičovské združenie, takže pomaly sa začína objednávať aj hovädzie mäso,“ charakterizuje situáciu jeden z konateľov. Firma existuje už takmer desať rokov na serióznych dodávateľsko-odberateľských vzťahoch so serióznym prístupom k vlastnému stabilnému kádru zamestnancov. „Ťažko sa nám bojuje, lebo veľkí producenti dovezú zo zahraničia lacné mäso a majú kapacity na to, aby mäso uskladnili, kým dostanú po odbere vzoriek súhlas na spracovanie. Keď kúpia celé predné polovice bravčového za 32 Sk na kilograme a predajú krkovicu za 107 Sk, lopatku za 132 Sk, ekonomický efekt je neporovnateľný oproti nám, ktorí sme odkázaní výlučne na 100-percentný nákup v tuzemsku. Môžeme presadiť jedine kvalitou a vlastnými špeciálnymi, vyhľadávanými výrobkami. Napríklad na škvarky máme takú technológiu, že po spracovaní

sú ako domáce

a stále je po nich obrovský dopyt. Keby sme ich mali denne 150 kíl, minú sa,“ konštatuje jeden z konateľov spoločnosti. V každodennej praxi sa stretávajú s obrovským množstvom problémov a tvrdia, že keby boli tušili, do čoho idú, navyše za daného právneho poriadku v žiadnom prípade podnikať nebudú. Jedným z aktuálnych problémov, ktoré riešia, je špecificky rizikový materiál a ostatné odpady. Dve kafilérne spoločnosti, ktoré odpad spracúvajú, majú rozdelené slovenské teritórium a zo dňa na deň zvýšili ceny o 100 %. Zberný rajón má asi desať malých dodávateľov, ktorým začali od 1. marca fakturovať za jeden odber podľa objemu okolo 4-tisíc Sk, namiesto 2-tisíc Sk. Len z Mäso-Hontu dostane podľa nových podmienok za mesiac kafilérna spoločnosť 32-tisíc Sk, čo ročne predstavuje v nákladoch bitúnka výdavky, s ktorými nepočítal. Ak nechce stratiť trh, na ktorom je

veľká konkurencia,

nemôže stratu kompenzovať zvýšením ceny výrobkov. „To sú detaily, ktoré doslova zlikvidujú malých podnikateľov. A čo ich ešte likviduje? Abnormálna byrokracia. Hrobárom úbytku podnikateľov je prebujnený byrokratický aparát. V roku 1989 sa hovorilo na tribúnach, že byrokracia nebude. V praxi to dnes znamená, že máte dvoch zamestnancov a ďalší štyria vás prídu kontrolovať. Ja som alergický na akýchkoľvek úradníkov. V roku 1996 som absolvoval 17 kontrol. Povedzte mi, kedy mám potom čas na organizáciu dodávok, sledovanie objednávok, vybavovanie účtovníctva, riadenie samotnej výroby, keď sedím s úradníkmi pri papieroch? Nie sme dlžní štátu na povinných odvodoch ani halier, prečo nekontrolujú tých, čo dlhujú milióny? Kontrolné orgány chodia

len k chudákom,

na veľkých si netrúfnu. Alebo štatistika. Načo je, keď s nimi nik nič nerobí? V minulosti si urobili aspoň docentúry z ich výsledkov a analýz. Keby sledovali na ministerstve štatistické výkazy, nenakúpili by mäso v zahraničí, ale podporili by domácich producentov. Tých na Slovensku nedotuje nik. Z roka na rok sa podniká ťažšie a keďže máme vo firme vložené investície, ktoré sa nedajú ľahko predať, pretože sú určené na špecifickú výrobu, nemôžeme z nastúpeného ťpodnikateľskéhoŤ vlaku len tak rýchlo vystúpiť. Celý život som robil v tomto rezorte na rôznych funkciách, ale taký chaos som ešte nezažil.“

Zora Petrášová