Môžu ich predsa vysídliť

Kým budú posledné stromy v Slovenskom raji?

Výrub stromov v Národnom parku Slovenský raj sa bytostne týka aj ministerstva životného prostredia a čo je podľa šéfa rezortu László Miklósa znepokojujúce, ešte stále nadobúda na rozmeroch. Na nedávnej návšteve spišského regiónu označil to za alarmujúci jav, proti ktorému je ťažké sa brániť Je definovaný už ako krádež, páchateľmi sú v absolútnej väčšine Rómovia z neďalekej osady Letanovský mlyn. Do riešenia problému zapojili už aj orgány činné v trestnom konaní, tie však zachytia sotva desatinu prípadov. Zainteresovaní sa už zapodievali všakovakými možnosťami riešenia - od okamžitého až po dlhodobé. Akútne by malo spočívať vo zvýšení počtu strážcov a policajtov, preto ministerstvo v tomto roku k pôvodnému stavu 260 ochranárov prírody pridalo 30 profesionálnych strážcov, do Slovenského raja však pribudol iba jediný. „Z hľadiska ministerstva financií, ktoré je rozhodujúce v tomto smere, je to ohromný nárast, z môjho však minimálny, napriek tomu v porovnaní so stavom za posledných desať rokov je predsa len revolučný, avšak stále je to málo,“ približuje situáciu v ochrane prírody L. Miklós a dodáva, že dramatický prelom tým nevie dosiahnuť. Jeden profesionálny strážca Slovenského raja krádežiam dreva nezabráni. Preto sa zainteresovaní v problematike na úrovni okresu, majitelia lesov a správa národného parku dohodli o vypracovaní akčného plánu s časovým a vecným harmonogramom možných okamžitých, stredných a dlhodobých riešení. Dlhodobé riešenie minister vidí napríklad vo vysídlení komunity podstatne ďalej od národného parku do najrôznejších iných lokalít. Treba však postaviť asi pre tisíc ľudí nové primerané bývanie a dať im prácu. Iným riešením by mohla byť tzv. krajinná polícia , prepojenie doterajších stráží, ako lesnej, rybnej, poľnej, vodnej a ochrany prírody do formy policajnej, čo by znamenalo vybaviť ju aj zbraňou. Táto myšlienka je však ešte v štádiu poslaneckého návrhu s otáznikom, či ju tento parlament do konca volebného obdobia vôbec prijme. Ešte ťažšou, ale nie neprekonateľnou úlohou, je vplývať na environmentálne vedomie v osadách žijúcich ľudí. Tam by mohla svoju úlohu zohrať cirkev vyslaním misionárov. Samotný minister prisľúbil rokovať o tomto zámere s najvyššími predstaviteľmi cirkví, ale až po zrode akčného plánu. Z ministerstva, podľa jeho šéfa, už aj v minulosti smerovali nadpriemerné prostriedky v porovnaní s celoslovenským priemerom pre potreby Spiša. Osobitnú pozornosť venujú obciam s rómskymi komunitami. V tomto roku prispeli významnou sumou na vodovod v Bystranoch pre rómsku osadu, vlani dali hlavne pre Rudňany a Žehru, ale aj pre iné ďalšie obce obývané Rómami.

Ladislav Kulik