Vyslanec ruskej kultúry

Budovu v samom centre Moskvy, na Tverdskoj, oproti známemu „Počtamtu“, poctilo svojou návštevou veľa svetových osobností, aby sa stretli s významnou osobnosťou súčasnej ruskej kultúry. Uznávaný a prehliadaný, vyzdvihovaný a zatracovaný, obľúbený a nenávidený, taký je sovietsky a ruský maliar súčasnosti lIja Sergejevič Glazunov (1930) národný umelec ZSSR, profesor, dlhé roky rektor Všeruskej Akadémie maliarstva, sochárstva a architektúry v Moskve, čestný člen španielskych Kráľovských akadémií krásnych umení sv. Fernanda a sv. Georgia. Už štyri desaťročia je Ilja Sergejevič vládcom myšlienok súčasníkov. Nadšenie sprevádza všetky jeho výstavy, ,je uznávaný na celom svete. Triumfálne výstavy jeho prác sa konajú v najprestížnejších galériách Európy a Ameriky. Jeho obrazmi sa hrdia galérie i súkromní zberatelia na celom svete. Ako predstaviteľ originálnej ruskej kultúry svojou tvorbou ustavične pripomína popieranie dôstojnosti ruského človeka, preto sa jeho umenie stáva mocným stimulom k rozmýšľaniu o osudoch Ruska, o cestách jeho znovuzrodenia. Umelec, ktorý ako prvý poukázal vo svojich dielach tragédiu prežitú krajinou v tomto storočí.

Glazunov sa stal vynikajúcim ilustrátorom ruskej literatúry. Ohnivé, apokalyptické obrazy veľkého Dostojevského, impulzívnosť Lermontova, svet Ostrovského, Nekrasova nesú pečať autorovho rukopisu. Ilustroval takmer všetky diela Dostojevského, ktorého považuje za svojho učiteľa, veľkého mysliteľa, jasnovidca a proroka. Tvorba Glazunova vyzýva k duchovnej jednote ľudí, preto aj vedenie UNESCO si ho vybralo ako autora, aby namaľoval obraz pre jednu zo svojich hál. Umelec nazval toto veľké plátno „Vklad národov Sovietskeho zväzu do svetovej kultúry a civilizácie“. Na obraze v najzložitejšej kompozícii sú predstavení kultúrni činitelia mnohonárodného štátu, ktorí zanechali stopy vo svetovej kultúre. Jednu z najvýznamnejších prác umelca tvorí tiež obraz „Mystérium XX. storočia“ (plátno, olej, 300 x 600 cm, 1977, zostal vo vlastníctve autora). Na tomto plátne je stelesnená hlboko vlastná koncepcia ruskej histórie. Rovnakú pozornosť si zaslúži aj plátno „Večné Rusko“ (plátno, olej, 300 x 600 cm, 1988, vo vlastníctve autora), ktoré umelec vytvoril k významnému jubileu „tisícročia“ prijatia kresťanstva v Rusku.

Svetovú slávu Glazunovi priniesli aj portréty vo svete uznávaných a známych osobností zo sveta politiky a šoubiznisu, ako napr. španielsky a švédsky kráľ, prezidenti Fínska Urho Kekkonen, kubánsky vodca Fidel Castro, Indira Gándhíová, predseda OSN K. Waldheim, režiséri Federico Fellini a Lukino Viskonti, filmová hviezda Gina Lolobrigida, šansoniérka Mireille Mathieu...

Peter Závacký