Delfín - bytosť inteligentná

Delfíny sa považujú za inteligentných živočíchov, pretože ich mozog je veľkosťou podobný ľudskému, majú vyvinutú pamäť, komplexnú spoločenskú štruktúru a ich sonárny systém je dokonalejší, než má akékoľvek námorníctvo. Vedia dobre napodobňovať, rýchlo sa učia a podľa vedcov, ktorí študujú ich správanie v prírode i v zajatí, majú prekvapujúce schopnosti. V uplynulých rokoch odhalili vedci niektoré zložitosti ich mysle a sociálneho života a začali vytvárať podrobnejší obraz týchto pozoruhodných živočíchov. Najnovšie výskumy sú dôkazom toho, že delfíny rozoznávajú svoj odraz v zrkadle, čo býva považované za znak uvedomovania si samých seba a že spontánne chápu myšlienky druhých jedincov vrátane ľudí. Na základe týchto štúdií vedci tvrdia, že delfíny majú určité povedomie o sebe samých a o ostatných ako odlišných bytostiach. Táto schopnosť bola doteraz prisudzovaná iba ľuďom a ľudoopom. Bádatelia sa domnievajú, že tieto poznatky vyvolajú nové diskusie o živočíšnej inteligencii. Mnoho zvierat však zrkadlu vôbec nevenovalo pozornosť alebo naň útočilo ako na nepriateľa. Niektoré tvory ako napríklad opice, ľudoopy, slony a africké sivé papagáje ho potom, čo si naň zvykli, začali používať ako nástroj na nachádzanie skrytých predmetov, ale neskúmali v ňom svoj vzhľad. Už dávnejšie štúdie naznačovali, že delfíny poznávajú svoj obraz, ale ich výsledky neboli považované za presvedčivé. Vedeckými testami prešli doteraz iba šimpanzy, orangutany a gorily, ktoré používali zrkadlo na prezeranie svojho tela.

V roku 1998 začali vedci skúmať dva delfíny chované v zajatí. Striedavo ich označovali farebnými kruhmi, trojuholníkmi alebo pomaľovanie iba predstierali. Delfíny potom ihneď plávali k zrkadlu, aby si prezreli miesto, kde ich vedci poznačili. Často sa pritom otáčali a „pózovali“, aby sa lepšie videli. Zatiaľ čo niektorí vedci sa o záveroch štúdie vyslovili pochybne, iní to považujú za veľký prínos a dôkaz toho, že aj ďalšie tvory si uvedomujú samých seba a majú vyvinuté poznávacie schopnosti.

Podľa Diany Reissovej z laboratória morských vied v newyorskom Brooklyne nové výskumy „začínajú diskusiu o vývoji mozgu“, pretože mozog primátov a delfínov sa vyvíjal v celkom odlišných líniách viac ako 60 miliónov rokov. Irene Pepperbergová, profesorka ekológie a evolučnej biológie na Arizonskej univerzite, tvrdí, že štúdia podáva jednoznačný dôkaz o tom, že odlišne usporiadaný mozog môže vykonávať to, o čom sa predpokladalo, že toho sú schopné iba primáty. Pepperbergová napríklad dokázala, že africké sivé papagáje vedia rozlíšiť viac ako 50 rôznych predmetov rovnako ako mnoho tvarov a farieb, ale nedokázali prejsť zrkadlovým testom. Iná štúdia o delfínoch zase ukázala, že tieto inteligentné cicavce môžu určiť smer pohľadu a mierenie človeka a odhadnúť tak zámery ostatných živočíchov. Vedecký tím v juhoafrickom Durbane robil pokusy so šiestimi delfínmi. Zistil, že delfíny „môžu rozumieť tomu, čo si človek myslí a o čo sa snaží“. „Na rozdiel od ľudí však nemôžu chápať duševný stav alebo vieru, na ktorých sú založené myšlienky,“ tvrdí biológ Robin Dunbar z univerzity v britskom Liverpoole.

Vedci boli veľmi prekvapení zistením, že reakcie delfínov na to, akým smerom človek mieril pohľadom alebo rúk, pripomínali skôr psov než ostatné primáty. Zatiaľ sa bádatelia zhodujú iba v jednej veci: potvrdiť tieto domnienky bude veľmi zložité.

(mb)