Diskusia o využití rezerv

Nemecké devízové rezervy okolo 100 miliárd EUR vyvolávajú v krajine vážne diskusie. Hlavný ekonóm mníchovskej HypoVereinsbank (HVB) M. Hüfner navrhuje, aby sa prostriedky vhodným spôsobom zúročili, čím by sa ich hodnota do desiatich rokov mohla zdvojnásobiť. Peniaze by sa potom mohli použiť na dotovanie vyschýnajúcich zdrojov penzijných fondov. Zotrvávanie na dogme devízových rezerv pokladá za prekonanú ideológiu.

Hüfner nie je v Nemecku so svojím názorom jediný. Čoraz viac ekonómov sa domnieva, že centrálna banka krajiny by mala uvoľniť nadbytočné menové rezervy a použiť ich zmysluplne. Časť pokladu centrálnej banky Nemecka sa stala nadbytočnou po vzniku Európskej menovej únie (EMÚ) a založení Európskej centrálnej banky (ECB). Nemecko už prípadným ekonomickým a finančným šokom nečelí samostatne. Spoločenstvo 12 krajín s takmer 300 miliónmi obyvateľov a druhou najsilnejšou ekonomikou na svete sa dá ťažšie „rozkolísať“ než jednotlivé štáty. Ekonómi pripomínajú, že členovia EMÚ predisponovali do trezorov ECB len po desatine svojich rezerv a zvyšok zostal v národných rukách.

Na veľkosť potrebných národných rezerv sa názory líšia. Kým Japonsko „sedí“ na devízach v celkovej hodnote 403,49 miliardy USD, oveľa silnejšie USA ich majú len 67,83 miliardy USD. Nemecko disponuje 85,84 miliardy USD a malé Švajčiarsko 53,07 miliardy USD a má ich o miliardu USD vyššie ako Veľká Británia. Ak by platilo pravidlo, že veľkosť rezerv sa má rovnať hodnote dvojmesačného dovozu, potom by centrálne banky mohli rozpustiť takmer polovicu svojich rezerv.

Podľa tradičnej definície slúžia menové rezervy na zabezpečenie zahraničnej likvidity krajiny, teda aj na podporu výmennej hodnoty vlastnej meny. Vzťah medzi dovozmi a rezervami pokladá K. Knappe z Nemeckého zväzu bánk za zastarané. Veľkosť menových rezerv treba merať tým, na čo ich treba. V europriestore sa obmedzuje možnosť ich použitia len na intervencie na devízovom trhu. Preto by centrálne banky mohli svojimi rezervami dosiahnuť príjmy a okrem toho zvýšiť aj svoju bonitu. „Menové rezervy vyvolávajú dobrý dojem. To je však hlavne o psychológii,“ argumentuje Knappe. Tento argument podporuje aj prezident Nemeckej spolkovej banky Ernst Welteke, keď tvrdí, že „aj eurosystém potrebuje menové rezervy na posilnenie dôvery mladej meny a na podporu jej dôveryhodnosti“. Druhou rovinou diskusie je to, z čoho sa majú skladať: z peňazí, zo zlata alebo z cenných papierov. Odborníci sa zhodujú len v jednom spoločnom názore, že predaj rezerv bude dlhodobým procesom a treba ho usmerňovať.

(TASR)