Normálni zabijaci

Oliver Stone, ktorý vyprodukoval filmový hit uvedený v titulku, vlastne ani netušil, že nechtiac nazrel do hlbín duše samovražedných atentátnikov. To sú aj tí z Blízkeho východu, ktorí vyznávajú módny hit pásov s bombami, a potom s obľubou odchádzajú do sľúbeného raja uprostred izraelských autobusov, trhovísk, diskoték či reštaurácií. Nekonečná séria týchto smrtonosných činov nedala spávať „analytikom duše“, ktorí by radi všetko vedeli o zákutiach našich myslí. Nuž a čo môže byť vzrušujúcejšie ako dobrovoľné vyhodenie sa do vzduchu? Pred niekoľkými dňami sa v Jeruzaleme skončila konferencia psychológov a expertov z ďalších vedeckých odvetví s názvom „Psychológia teroru“. Záver konferencie možno prekvapí, možno nie, lebo ako včera uviedol denník The Jeruzalem Post, odborníci celkom seriózne tvrdia, že v prípade samovrahov atentátnikov nejde o patologických či psychicky narušených jednotlivcov. Sú to normálni ľudia. Celkom normálni zabijaci... Americký psychológ Jerrold M. Post, vedúci oddelenia politickej psychológie na Univerzite Georga Washingtona, takéto typy ľudí skúma už dávno. Podľa neho nastáva pocit frustrácie skôr vtedy, ak jednotlivca nevyberú do tímu kandidátov na smrť. Nevybratí sa vraj cítia znevážení, že sa im nedostalo pocty najvyššej. Ľudia-živé bomby sa totiž domnievajú, že vykonávajú Božiu prácu, že sú vojakmi revolúcie a keď odchádzajú vybuchnúť k nepriateľovi, myslia si, že sú svätými bojovníkmi, ktorí sa obetujú v mene Alaha. Sú presvedčení, že posledný čin v ich živote má cieľ. Sú medzi nimi bohatí aj chudobní, vysoko vzdelaní aj negramotní. Normálni ľudia. Blázni sú tí, ktorí ich na misiu posielajú, a tí, ktorí im na to zadávajú príčinu.

Iaromír Novák