ANI V EÚ NEBUDEME BOHATÍ

Vládni odborníci vytiahli ako argument pre ešte väčšiu podporu verejnosti na vstup do Európskej únie ďalšiu kartu: blahodarné efekty, ktoré by naše členstvo v EÚ malo mať na príjmy domácností a na celú slovenskú ekonomiku. Podľa prognóz čaká Slovenskú republiku v budúcich rokoch obdobie solídnej prosperity. Výkon nášho hospodárstva by sa mal podľa týchto vízií stabilne každý rok zvyšovať o dve percentá. Spolu s tým majú rásť aj mzdy a dôchodky. Pokiaľ sa podarí harmonicky zladiť rast všetkých troch najdôležitejších veličín - mzdovej, cenovej a ekonomickej úrovne, potom by zapojovanie do európskej ekonomiky mohlo mať pozitívny efekt. Príčinou rastu však nemá pritom byť povinnosť zvýšiť platy na nejakú predpísanú úroveň - žiadnu konkrétnu latku EÚ kandidátom nedáva pri mzdách, cenách, ani pri ekonomickej výkonnosti. Prosperita sa má dostaviť vďaka tomu, že Slovensko sa zapojí do obchodu s bohatými susedmi, pritiahne nových investorov a vďaka pokračujúcim reformám dokáže zlepšiť produktivitu a podnikateľské prostredie.

Buďme však realisti. Mali by sme sa pripraviť aj na riziká. Napríklad na hrozbu likvidácie slabších firiem v odvetviach, ktoré zápasia s dlhodobými problémami, predovšetkým v textilnom či kožiarskom priemysle. Víziu postupného doháňania bohatej západnej Európy má väčšina ekonómov, aj keď k vládnym prognózam majú niekoľko výhrad. A to predovšetkým preto, že podobné dokumenty zamlčujú niektoré riziká a sú skôr opisom ideálneho vývoja, aký by sme si dozaista želali. Akoby sa zabudlo napríklad na nevyhnutnosť obmedziť veľký rozpočtový deficit, čo sa po vstupe do EÚ bude musieť zmeniť. Nemožno zabudnúť ani skutočnosť, že európski politici síce radi deklarujú ako podporujú rozšírenie EÚ, keď však reč príde na financovanie rozšírenia, každý hľadí už len na svoj rozpočet a každé euro sa zdá na tento projekt priveľa. Za rozšírenie EÚ nechce totiž zaplatiť nikto. Členské krajiny, ktoré dnes dostávajú zo spoločného rozpočtu únie viac peňazí, ako doňho platia, zdôrazňujú, že by bolo nespravodlivé financovať prijatie nových členov znížením podpory pre chudobných. Súčasní tzv. čistí platitelia zasa tvrdia, že ich občania jednoducho neakceptujú žiadny nárast už i tak vysokých príspevkov do rozpočtu EÚ. Koľko bude teda rozšírenie stáť? Správna odpoveď je: toľko, koľko členské štáty odsúhlasia, že na rozšírenie poskytnú. Oni musia totiž schváliť rozpočet. Viaceré medzinárodné štúdie odhadujú pre osem krajín strednej a východnej Európy (SVE), s ktorých vstupom sa ráta v roku 2004, náklady na približne 10 mld. EUR ročne. Pri štrukturálnych fondoch, ktoré môže každá krajina čerpať len do výšky štyroch percent svojho HDP, sa dá odpočítaním príspevkov do rozpočtu vypočítať tiež suma pod 10 mld. EUR ročne. Situácia okolo štrukturálnych fondov je, zdá sa, bez väčších sporov. Kameňom úrazu v rokovaniach však bude poľnohospodárstvo. Nepodľahnime teda planým nádejam, že náš prípadný vstup do EÚ nám prinesie jednoznačné finančné výhody. Na rozšírenie únie si budeme musieť „priplatiť“ všetci. Len prispôsobenie sa finančne najnáročnejších rezortov, najmä zdravotníctva a školstva, podmienkam EÚ si vyžiada náklady 3,3 mld. Sk. Pravdou zostáva, že naša krajina sa môže stať reálne konkurencieschopnou až pod vplyvom podmienok po vstupe do únie. Má k tomu prispieť najmä bezprostredný konkurenčný tlak na domáce podniky. Preto je mimoriadne dôležité koncentrovať smerovanie ekonomiky štátu a definovať v tejto oblasti národnoštátny záujem. Nekoordinované sledovanie parciálnych záujmov totiž oslabuje pozitívne efekty integrácie.

Eleonóra Bujačková