Reštrikcia nikomu nepomohla

V Nitre na strojárskom veľtrhu bude tisíc firiem z 22 štátov

V areáli Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra sa dnes začína 9. medzinárodný strojársky veľtrh. Jeho brány sa zatvoria 31. mája o 16.00 hod. Jeho súčasťou sú sprievodné výstavy Euro - Welding so zameraním na zváranie, Cast-Ex, kde sa sústredí zlievanie, metalurgia a hutníctvo, Stavmech zameraný na stavebnú mechanizáciu, Chemplast - sústredia sa na plasty a chémiu pre strojárstvo a napokon EMA - to znamená elektrotechnika, meranie, regulácia a automatizácia. Súčasťou veľtrhu je medzinárodný seminár pod názvom Stav a perspektívy strojárskeho priemyslu, celoštátna konferencia Electron 2002, odborný seminár Automatizácia pre strojárstvo a výrobcov strojov a tiež medzinárodné sympózium Kvalita a spoľahlivosť strojov. Už tradične vyhlásia výsledky súťaže o Cenu veľtrhu, do ktorej môže každá firma prihlásiť svoj exponát vystavujúci na veľtrhu. Zväz strojárskeho priemyslu (ZSP) SR je vyhlasovateľom súťaže o Najlepší strojársky výrobok roku 2001. Nitriansky veľtrh sme využili na rozhovor s prezidentom ZSP SR Milanom Cagalom.

Ako vidíte momentálnu pozíciu strojárskeho priemyslu?

- Od roku 1995 sa začínajú prejavovať v strojárstve pozitívne tendencie. Predovšetkým v tom, že sa zastavil pokles objemu výroby a exportu, formuje sa spolupráca s významnými zahraničnými investormi a začína sa reštrukturalizácia výrobnej náplne. Výsledky ostatných rokov ukazujú, že tieto tendencie napriek stále existujúcim problémom sú trvalé. Cieľom je, aby slovenské strojárstvo stabilizovalo svoju výkonnosť na úrovni približne 21 % HDP a zvýšilo svoju exportnú schopnosť na 60 - 65 % objemu svojej produkcie.

Ako sa skončil rok 2001?

- V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi boli výsledky roku 2001 priaznivé a potvrdzujú rastovú tendenciu odvetvia. Tržby za vlastné výkony a tovar vzrástli o 12,4 %, vývoz o 6,6 % a produktivita práce o 13 %. Priemerná mesačná mzda dosiahla 13 811 Sk, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku o 10,9 %. Kým v predchádzajúcich rokoch sme zaznamenávali úbytok pracovníkov, v uplynulom roku sa počet pracovníkov odvetvia stabilizoval okolo 104-tisíc osôb. Výrazná je aj zmena v hospodárskom výsledku odvetvia. Ešte v roku 1999 vykazoval hospodársky výsledok pred zdanením stratu 801 mil. Sk, v roku 2001 dosiahnutý zisk predstavoval 8,9 mld. Sk.

Zhodneme sa však na tom, že vo vnútri odvetvia sú značné rozdiely.

- Áno, najväčší podiel na priaznivých výsledkoch odvetvia má automobilový priemysel, zahŕňajúci výrobu motorových vozidiel a komponentov. V uplynulom roku sa vyrobilo takmer 182-tisíc automobilov. Vo výrobe komponentov strojárskeho typu z celkového objemu okolo 20 mld. Sk prevažuje výroba prevodoviek a náprav objemom 12,2 mld. Sk. Vývoz automobilov a komponentov v roku 2001 predstavoval 24 % celkového vývozu krajiny.

Uvedomujete si, že rozvoj slovenského strojárskeho priemyslu je výrazne ovplyvňovaný dynamikou rozvoja automobilového priemyslu?!

- Samozrejme. V rámci našej predstavy hospodárskeho rozvoja rátame s tým, že sa postupne začne proces rozvoja i ostatných strojárskych odborov, a tým sa bude eliminovať určité riziko monokultúrneho rozvoja strojárstva SR. Na zmene profilu odvetvia sa však okrem automobilového priemyslu reprezentovaného firmou Volkswagen podieľajú aj ďalšie firmy zahraničných investorov ako Sauer-Danfoss v Považskej Bystrici, ktorá vyrába hydraulické systémy, INA v Kysuckom Novom Meste a Skalici produkujúce ložiská alebo firma Whirlpool, známa výrobou pračiek v Poprade. Dobré výsledky vykázali aj slovenské firmy ako Trens Trenčín, Tatramat Poprad, Konštrukta Industry, Trenčín, SES Kotly, Tlmače a ďalšie. Ani úspechy týchto firiem však nemôžu zastrieť vážne problémy, s ktorými zápasia podniky, ako sú Lodenice Komárno, PPS Detva, ZTS TEES Martin a iné menšie organizácie.

Spomínate automobilovú výrobu. A čo autobusy?

- Výroba autobusov je problémovou oblasťou, ktorú sme zatiaľ nedokázali stabilizovať. Napriek tomu, že potreba nových autobusov na slovenskom trhu sa z roka na rok stáva akútnejšou, riešenie ich výroby na Slovensku sa stále odsúva. Vlani sa vyrobilo len 36 autobusov.

Ako to vyzerá vo vašej firme Slovbus Nové Mesto nad Váhom?

- To je zle položená otázka. Firma Slovbus nie je moja. Táto firma vznikla v roku 1997 v priestoroch bývalého podniku Vzduchotechnika v Novom Meste nad Váhom. Keďže som v tejto firme dlhé roky pôsobil, spája sa Slovbus s mojím menom.

Takže, nie je vaša. Milan Cagala tam nič nemá?

- Tak ako hovoríte.

Výroba autobusov určite nenapreduje potrebným tempom. Prečo?

- Slovbus začal už v roku 1998 s overovacou sériou autobusov. V roku 1999 bolo vyrobených 17 autobusov, ktoré zakúpili jednotlivé podniky SAD. V nasledujúcom období však tender na nákup autobusov vyhrala Karosa. Firma sa teda začala orientovať iným smerom a vyvinuli turistický diaľkový autobus a autobus na pohon stlačeným zemným plynom. Firma sa uchádza o slovenský trh, ale v dôsledku očakávanej privatizácie podnikov SAD je situácia nejasná a pre firmu zložitá. V súčasnosti zamestnáva podnik 80 pracovníkov a prežíva vďaka individuálnym zákazkám. Snaží sa dostať aj na zahraničné trhy, čo by znamenalo riešenie ďalšieho rozvoja. Nezodpovedanou ostáva otázka, či výroba autobusov na Slovensku bude a či štátne dotácie na nákup autobusov na Slovensku zostanú alebo tak ako doteraz poputujú do zahraničia.

Ako by malo vyzerať optimistické riešenie DMD?

- Vytvorenie DMD bolo iste správnym rozhodnutím. Bolo však potrebné po vyriešení technického rozvoja pokračovať v riešení obchodnej politiky, a to nielen predaja, ale aj nákupu. Optimistické riešenie vidím v rámci DMD - prebrať úlohu štátu v oblasti špeciálu a pripraviť v súčasných priestoroch firiem DMD podmienky na vstup zahraničného kapitálu.

Je riešením Slovenský fond rizikového kapitálu (SFRK)?

- Prioritným cieľom vytvorenia Slovenského fondu rizikového kapitálu je využitie predovšetkým potenciálu vybraných priemyselných podnikov, ktoré sa ocitli v úpadku, na ich reštrukturalizáciu a začlenenie medzi prosperujúce a konkurencieschopné subjekty. Ich obnova a predaj strategickým partnerom v súčasných podmienkach sú limitované majetkovo-právnymi nejasnosťami, nedostatkom odbytových ciest a prevádzkového kapitálu, ktorý by umožnil ich prevádzkovú stabilizáciu. Mnohé z týchto podnikov majú množstvo dubiózneho majetku, trpia vysokou zadlženosťou, ktorú tieto podniky nedokážu splácať, hoci v niektorých prípadoch tieto podniky alebo ich funkčné prevádzky vykazujú prevádzkový zisk. Aj z tohto dôvodu sa množstvo majetku nedostatočne alebo vôbec nevyužíva a investori uprednostňujú výstavbu na „zelenej lúke“ pred investovaním do jestvujúcich kapacít.

Čo teda sleduje návrh na vytvorenie SFRK?

- Predovšetkým majetkovoprávne očistenie a sprevádzkovania vybraných funkčných výrobných celkov a ich následný predaj eventuálne prenájom strategickým tuzemským alebo zahraničným investorom. Činnosť SFRK bude založená na princípoch práce s rizikovým rozvojovým kapitálom, ktorý spoločnosť získa jednak ako štartovací kapitál zo zdrojov štátu a ďalej z vlastnej činnosti, ako i z podporných štrukturálnych fondov štátu, fondov EÚ alebo medzinárodných bankových a finančných inštitúcií. Predstavuje to jedno z možných riešení. Takto sa použili zdroje z predaja aj v krajinách súčasnej EÚ. Španielsko, Portugalsko ale aj ďalšie. Ak zdroje z privatizácie prejeme, rozvoj v štáte nezabezpečíme.

Nemal by aj ZSP SR zintenzívniť činnosť?

- Zväz strojárskeho priemyslu sa zameriava predovšetkým na vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia a s tým spojených legislatívnych podmienok. Na presadzovanie svojich požiadaviek a návrhov využívame mechanizmus tripartitných rokovaní v rámci Rady hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD). V budúcnosti chceme viac koncentrovať úsilie zväzu ako profesijnej organizácie na užšie prepojenie našej organizácie s obdobnými profesijnými organizáciami v zahraničí, predovšetkým v EÚ.

Čo tým chcete dosiahnuť?

- Predovšetkým harmonizáciu postupov nášho zväzu s postupmi európskych partnerov v oblasti kolektívneho vyjednávania a ďalších pre členské organizácie zaujímavých a potrebných činností, ako aj prehĺbenie kontaktov. Majú priamy dosah na nadväzovanie partnerských vzťahov medzi členskými organizáciami a pomáhajú vytváraniu nielen jednoduchých kooperačných a komerčných vzťahov, ale i vstupu priamych zahraničných investorov a špičkových moderných technológií do slovenského priemyslu. Takto je možné aktívnejšie pôsobiť na zmenu výrobkovej štruktúry strojárskych podnikov, na zvyšovanie kvality produkcie a rast exportnej schopnosti. K našim cieľom patrí aj ovplyvňovanie rastu kvalifikačnej štruktúry od učňovského školstva až po systém celoživotného profesijného vzdelávania. Ďalej hľadáme cestu oživenia vedecko-technickej základne strojárskeho priemyslu, ktorá patrí k predpokladom ďalšieho rozvoja odvetvia.

Keby ste zostavovali novú vládu: na čom by mala stáť hospodárska politika?

- Musí byť rozvojová, zameraná jednoznačne na integráciu hospodárstva SR do veľkej rodiny európskych národov, musí vytvárať podmienky na dostatočnú tvorbu potrebných pracovných miest, zamerať sa na podporu tuzemských i zahraničných investorov, jednoznačne podporovať rast konkurenčnej schopnosti hospodárstva SR a sústavne zabezpečovať rast produktivity práce. To je naša predstava hospodárskej politiky, nie reštrikcia. Hospodárska politika budúcej vlády musí byť rozvojová - rastová. Reštrikcia nepomohla niekedy Japonsku, ani teraz Argentíne.

Tibor Bucha