Kde sme a čo chceme (41)

Nevyužívame ani to, čo máme

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Pavol Rusko, predseda ANO.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

P. Rusko: Ako plne legitímne. Ako našu opakovanú historickú šancu, ktorú si už nemôžeme dovoliť premárniť. Slovensko má dobré postavenie medzi kandidátskymi krajinami. Dokladom toho sú i výsledky posledného - marcového, bilaterálneho rokovania medzi Severoatlantickou radou a SR pred pražským summitom NATO. Vysoko pozitívne boli hodnotené realizované prvky reformy armády. NR SR schválila ústavný zákon o bezpečnosti štátu, ktorý patrí medzi dôležité právne normy z hľadiska súladu s právnou prípravou ašpirantských krajín. Vo vymenovávaní pozitívnych signálov by som mohol ďalej pokračovať. Som však realista a vnímam i signály, ktoré nás - v tejto súvislosti, upozorňujú na problémy našej vnútropolitickej reality. Sú to predovšetkým problémy s rómskou menšinou a rozsiahla korupcia v spoločnosti. Najviac však rezonuje obava zo zachovania kurzu zahraničnopolitickej orientácie po parlamentných voľbách. Verím však, že v reálnom vnímaní týchto skutočností je so mnou i väčšina našich občanov a výsledky septembrových volieb definitívne rozhodnú o tom, že Slovensko bude medzi tými, ktorí začnú prístupové rokovania s

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

P. Rusko: Počas ostatných štyroch rokov prešla Slovenská republika značný kus cesty smerom k Európskej únii. Podarilo sa jej uzavrieť 24 z 30 rokovacích kapitol, čo je viac ako boli schopné uzavrieť niektoré z ostatných krajín strednej a východnej Európy, medzi ktoré patrí aj susedné Poľsko, ktoré začalo predvstupové rokovania o rok skôr ako SR. Na druhej strane by SR mala byť schopná správne odhadnúť mieru harmonizácie slovenskej legislatívy s európskou, mala by sa snažiť byť „európska“, ale nie „európskejšia“, ako je pre integračné ciele potrebné, ako to bolo možné vidieť v prípade súčasného Zákonníka práce. Ďalej si musíme uvedomiť, že okrem základných požiadaviek zo strany EÚ je nevyhnutné urobiť aj ďalšie kroky na ceste integrácie do európskych štruktúr. Jedným z takýchto krokov je obojstranná prezentácia - jednak Slovenska v inštitúciách EÚ a rovnako aj EÚ na Slovensku. V prvom prípade by bolo vhodné zamerať sa na to, aby boli na všetky podujatia, organizované zo strany EÚ, akými sú napríklad konferencie a kongresy, vysielaní odborníci a ľudia schopní prezentovať našu krajinu na európskej úrovni, ktorým nebude chýbať dobré jazykové vybavenie. Pre úspešné zavŕšenie procesu začlenenia SR do európskych štruktúr je potrebné urobiť určitú osvetu medzi slovenskou odbornou aj laickou verejnosťou. Občania, podnikatelia, ale aj predstavitelia samosprávy by mali byť totiž plne informovaní o všetkých možných spôsoboch, ako využívať granty z predvstupových a neskôr aj povstupových štrukturálnych fondov EÚ, a týmto sa zbaviť svojich zábran „pýtať si peniaze“ od európskych inštitúcií. Nakoniec, z hľadiska politického vývoja na Slovensku, je nutné si uvedomiť, že predstavitelia EÚ ako aj atlantických zoskupení jasne vyjadrili svoj názor na budúci vývoj prístupu integračných zoskupení voči SR, pokiaľ sa ku vláde dostanú predstavitelia, ktorí už raz premrhali šancu vrátiť SR späť do demokratickej Európy.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

P. Rusko: Po vlaňajšom vstupe do politiky je diagnóza jednoznačná - kľúčový, prelomový, rozhodujúci. Nebudem sa sťažovať, napokon, veď som to sám chcel. Rozhodnutie bolo slobodné, pokojné a vecné. A práve taký bude spôsob, ako sa s výsledkami vyrovnám. Urobil som pokus - ponúkol som alternatívu a urobím všetko, čo bude v mojich silách a nebude v rozpore s mojím svedomím, aby som bol úspešný. Ak dostaneme dôveru, čaká nás obrovský kus práce a som presvedčený, že v nej nemôžeme byť neúspešní. Ak ANO zostane pred bránami parlamentu, nevidím najmenší dôvod, aby som ja zostával v najvyššej politike. Potichu sa zbalím, svojim najbližším poďakujem za spoluprácu, dôveru i trpezlivosť a pokiaľ bude záujem, urobím všetko preto, aby si liberálna politika a liberálne priority našli na Slovensku lepšieho lídra. Lídra, ktorý bude schopný priviesť ANO do parlamentu a ktorému budem ochotne pomáhať.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

P. Rusko: Podľa nášho názoru je na Slovensku prioritným problémom otázka vymáhateľnosti práva. Úspešné riešenie tejto otázky považujeme za jednu zo základných podmienok zlepšenia situácie na Slovensku, a to tak v oblasti spoločnosti, ako aj v hospodárskej oblasti. Ak sa máme sústrediť špeciálne na hospodárstvo, potom je podľa nás jeho hlavným problémom stav podnikateľského prostredia ako celku, najmä stav a aplikácia súvisiacej legislatívy. Ako príklad možno uviesť komplikovanosť a nedostatočnú stabilitu daňového systému a príliš vysoké daňové a odvodové zaťaženie, čo následne spôsobuje firmám aj vysoké súvisiace náklady (umelo vytvárané náklady, využívanie off-shore, obchodovanie s účtovnými stratami firiem, vysoké náklady na vedenie účtovníctva a daňových poradcov atď.), ďalej prílišná nepružnosť a byrokratizácia pri vstupe a výstupe subjektov do a z podnikania (registrácia živností, firiem, konkurzy), a tak ďalej.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

P. Rusko: Máme svoj štát a vďaka Bohu zaň. Dokázali sme si ho vybudovať a v prvých rokoch aj ekonomicky uchrániť. Ale aj tu asi platí staré známe - ťažšie je obhájiť ako získať, je náročnejšie udržať, než vybudovať. Nemáme priestor, aby som detailnejšie porovnával vývoj na Slovensku a v iných transformujúcich sa krajinách. Niektoré nás predbehli, iné zaostávajú. V niečom sme lepší, v inom naopak, držíme v rukách Čierneho Petra. Pre mňa je dôležité presvedčenie, že máme naviac, že nedokážeme vôbec využiť potenciál, ktorý máme. Že sami seba svojou neschopnosťou či dokonca úmyslom kopeme dole zo schodov. Som príliš veľký optimista na to, aby som neveril, že sa to zmení, ale samé od seba to nepôjde. Slovensko potrebuje lepšie riadenie, efektívnejšiu správu vecí verejných, profesionálnejší manažment rozhodovacích procesov - no proste lepších politikov. Čím skôr, tým lepšie. Čím rýchlejšie sa objavia a presadia, tým menej nás to v budúcnosti bude bolieť.