Pri šalátoch a rožkoch

Študentské jedálne zaznamenávajú pokles

Prvým aprílom vstúpil do platnosti zákon, ktorý rozvíril aj tak už dosť rozčerenú hladinu vysokých škôl. Po problémoch s ubytovaním, súvisiacich predovšetkým s akútnym nedostatkom miest, prichádza ďalší problém, tentoraz s cenami jedál. Ich hodnotu ovplyvnil novelizovaný zákon o verejnej službe, v rámci ktorého sa zvyšovali platy zamestnancov v školstve, a teda aj v jedálňach. Táto skutočnosť sa premietla do výšky zdraženia jedál. Vysokoškolské, či už univerzitné alebo internátne jedálne, si musia na seba zarobiť vrátane miezd, odvodov a všetkých nákladov, ktoré súvisia s prevádzkou jedálenských zariadení. V Bratislave, ale aj inde na Slovensku predstavuje cena jedného hlavného jedla 57 Sk. Ministerstvo školstva vyčlenilo na jednu porciu

dotáciu 17 Sk,

z čoho vyplýva, že študent v konečnom dôsledku musí zaplatiť až 40 Sk. Podľa riaditeľov niektorých vysokoškolských internátov v Bratislave, ktorí prevádzkujú stravovacie zariadenia, je situácia všade v podstate rovnaká. Malé odchýlky sa však predsa len objavili. Na internáte Družba vyjde študenta obed na 38, prípadne 39 Sk. V jedálňach Slovenskej technickej univerzity je cena študentského lístka 35 Sk. O výslednej sume pritom rozhoduje aj vybavenie kuchýň. Staršie má napríklad vyššiu spotrebu energie. Nová metodika financovania stravovania má ešte inú, tienistejšiu stránku, a tou je radikálny pokles stravníkov. Počet študentov-stravníkov klesol o 50 až 60 percent. Vedenie jedální bude preto nútené k organizačným a iným racionalizačným opatreniam, ktoré môžu znamenať v tom najhoršom variante zatvorenie stravovacích zariadení. Jedálne možno prežijú len vďaka tomu, že ich budú využívať

cudzí stravníci

z okolitých podnikov. Viac ako desaťkorunové zdraženie jedál nikomu nevyvoláva úsmev na perách. Na skutočnosť, že na realizáciu zákona o verejnej službe v školstve chýbajú finančné prostriedky vo výške okolo 660 mil. Sk, z toho pre vysoké školy 180 mil. Sk, upozornil nedávno aj predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Ján Gašperan. Nesúhlas so zvýšením cien stravného už vyjadrili študentské komory akademických senátov štyroch fakúlt STU v Bratislave. O výške štátneho príspevku, ktorý predstavuje uvedených 17 Sk, rozhodla expertná skupina zriadená Ministerstvom školstva SR, v ktorej boli aj zástupcovia piatich vysokých škôl. Vtedy

nemal nikto

z nich námietky. Oldřich Bránecký z Odboru vysokoškolského vzdelávania MŠ SR vníma negatívne fakt, že uvedený zákon spôsobil rapídne zníženie počtu stravníkov, pričom pokles je zjavný už dávnejšie. Ak v roku 1989 bolo vydaných na vysokých školách SR vyše 4,5 milióna obedov, v roku 1998 pri takmer dvojnásobnom počte študentov iba približne dva milióny. Príčinu možno hľadať nielen v zlom technickom stave stravovacích zariadení, ale aj v kvalite jedál. Aspoň o niečo zmierniť nepriaznivý dosah na ceny stravných lístkov umožní systém sociálnej podpory. V rámci neho MŠ SR vyčlenilo 100 mil. Sk na štipendiá. Zmenilo sa tiež posudzovanie sociálnych prípadov, takže príspevok 2000 Sk by malo dostať podstatne viac študentov. Napriek všetkému zostávajú vysokoškolskej mládeži dve možnosti. Buď sa bude stravovať

ešte horšie,

alebo rodičia budú musieť viac siahnuť do peňaženiek. Pri celkovom raste nákladov na štúdium mnohým vysokoškolákom príliš nepomôžu ani brigády. Problém so stravnými lístkami podľa riaditeľa Študentského domova a jedálne Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach Juraja Rusnáka nevyvolal iba nový zákon, ten latentne jestvoval aj v minulosti. Disproporciu medzi cenou lístka a hodnotou stravy vždy vykryl štátny rozpočet. Väčším problémom je podľa neho citeľný, asi polovičný úbytok stravníkov z priemerného počtu predošlých rokov, čo už vážne naruší hospodárenie jedálne. Keďže v Košiciach je deficit postelí na internátoch, v roku 1998 prijali rozhodnutie podmieniť ubytovanie zakúpením aj 90 stravných lístkov za semester. Podľa vedúceho zariadení vysokoškolského stravovania Riaditeľstva študentských domovov Technickej univerzity v Košiciach Tibora Faraga, vo viacerých študentských jedálňach, ktoré má na starosti, dochádza k zmenám v dotačnom systéme s bezprostredným dosahom na ceny stravovacích lístkov u študentov. Za nešťastný považuje

súčasný stav,

keď k novej legislatíve ešte neexistujú vykonávacie vyhlášky, ktoré by definovali postavenie vysokoškolských stravovacích zariadení. Vedenie študentských jedální na UPJŠ v Košiciach v súčasnosti pracuje na smerniciach a ďalších dokumentoch vyplývajúcich z nového zákona. Pod Správu účelových zariadení UMB v Banskej Bystrici patria v súčasnosti štyri študentské domovy a tri jedálne. Vedúca jednej z nich Zuzana Mrenová s kolektívom pripravuje denne do 40 obedov a okolo 150 večerí, pričom ubytovaných na internáte je do 400 vysokoškolákov. Mladí ľudia si môžu vybrať večere už od 15.00 hodiny z troch až zo štyroch ponúk. Ale napríklad jedálni na zvolenskej Technickej univerzite už škola nehradí náklady na energie, čo sa muselo premietnuť do zvýšenia cien stravného.

(baž, lak, eb)