Rozdielne sú cesty aj ciele

Nad publikáciou Sociálna politika od kolektívu autorov

Hľadanie nových foriem a prístupov v možnostiach riešenia súčasného stavu sociálno-ekonomického rozvoja Slovenskej republiky ponúka odborníkom, ale aj bežnému občanovi publikácia Sociálna politika. Kniha vyšla vo vydavateľstve Sprint - vydavateľská filmová a reklamná agentúra začiatkom tohto roka. Autori (V. Stanek, I. Dudová, E. Kováč, I. Laluha, E. Rievajová, P. Staněk a P. Sika) problematiku a otázky sociálnej politiky rozpracovali do dvoch častí: I. časť: Teória a prax sociálnej politiky a II. časť: Vybrané okruhy sociálnej politiky.

Prvá časť kladie dôraz na reformu sociálneho poistenia, poukazuje na alarmujúci stav makroekonomiky signalizujúci a vedúci k nevyhnutnosti reformy sociálneho poistenia, vymedzuje pojem tretí sektor, jeho postavenie v štáte a štruktúru, zaoberá sa problematikou sociálnej politiky na komunálnej úrovni. Autori však idú ďalej a rozpracúvajú otázky

kvality života

a sociálneho rozvoja ako determinantov sociálnej politiky v neoddeliteľnom procese a mechanizme globalizácie a individualizácie na prelome roku 2000.V druhej časti sa autori sústredili na vybrané okruhy sociálnej politiky, a to najmä na najaktuálnejšie otázky nielen globalizácie svetovej ekonomiky, ale aj rodinnej politiky. Tradičné aktuálne otázky bytovej politiky a zdravotníctva rozšírili o otázky politiky zamestnanosti a nezamestnanosti. Kniha potvrdzuje, že hospodárska politika nachádza v sociálnej politike impulzy a prvky výkonnosti a konkurencieschopnosti, súčasne je sociálna politika partnerom na riešenie niektorých nepopulárnych ekonomických opatrení spätých s negatívnymi sociálnymi dôsledkami, teda sociálna politika je súčasťou hospodárskej politiky každého štátu. Hospodárska prax často podceňuje sociálne aspekty reformných krokov, podcenili sa najmä sociálne predpoklady, podmienky,

sprievodné javy

a sociálne dôsledky ekonomickej transformácie, na čo uvedená publikácia s dôrazom poukazuje. Sociálna politika je vždy závislá od orientácie hospodárskej politiky a od jej zdrojov. Je to dané tým, že hospodárska politika zabezpečuje ekonomickú základňu sociálnej politiky, tá zároveň vytvára spätný predpoklad na hospodársku politiku tým, že sa stará o ľudský kapitál a jeho kultiváciu. Recenzovaná publikácia, samozrejme, podáva prehľad rôznych typov (modelov) sociálnej politiky, ktoré sa historicky uplatňovali v určitej etape sociálno-ekonomického vývoja tej-ktorej krajiny, a to od klasického liberalizmu až po sociálno-trhovú ekonomiku. Jednotlivé typy sociálnej politiky neexistovali ani neexistujú v štátoch v čistej podobe. Ide skôr o prevahu určitého typu. Jednoznačne však v cieľovom riešení sociálna politika smeruje k určitému sociálnemu ladeniu spoločnosti. Proces tvorby, formulácie a napĺňania konkrétnych cieľov v jednotlivých modeloch je značne konfliktný. Rozdielnosť jednotlivých modelov sa ukazuje najmä v rámci voľby prostriedkov a v konečnom dôsledku aj cieľov. V teórii aj v praxi sa často stretávame s rôznym vymedzením sociálnej politiky. Pohľady na ňu majú rozdiely najmä v miere abstrakcie i v konkrétnych východiskách. Existuje teda určitá ľubovôľa v jej chápaní. Pri porovnaní rôznych doterajších charakteristík sociálnej politiky je mi sympatické to, že v publikácii markantne vidieť snahu autorov vysvetliť sociálnu politiku komplexne, čo aj svojou definíciou vyjadrujú. Kladne možno hodnotiť aj skutočnosť, že autori definovali miesto a ciele sociálnej politiky v procese transformujúcich sa ekonomík, čo sa všeobecne považuje za nielen veľmi dôležitú, ale súčasne aj náročnú úlohu. Autori sú si vedomí, že rozvojom spoločnosti sa

menia i podmienky,

faktory a vplyvy, ktoré ju podmieňujú, takže jednotlivé časti sociálneho rozvoja sú, pochopiteľne, v neustálom vývoji a premene, takže sú aj obsahovo otvorené. Preto je samozrejmé, že obsah a rozsah tejto publikácie sa bude zákonite dotvárať a dopĺňať.

Matúš Dobšovič