Dlhodobé predpovede

Meteorológovia stále hľadajú nástroj, ktorý by im umožnil predpovedať počasie na dlhší čas. Možno im pomôže nový poznatok, podľa ktorého nezvyčajné posuny stratosféry predznamenávajú zmeny počasia na severnej pologuli. Stratosféra sa začína asi 10 kilometrov nad povrchom Zeme a siaha do výšky asi 50 km. Podmienky v nej sa vo všeobecnosti menia pomalšie ako v nižšej atmosfére, ale občas nastanú aj v nej veľké posuny v pohybe vzduchu.

Mark Baldwin z výskumného inštitútu v Bellevue, Washington (USA) s kolegom Timothy Dunkertonom analyzovali denné satelitné mapy stratosférického vzdušného prúdu tzv. arctic vortex, ktorý (s príležitostnými zmenami smeru) fúka po povrchu zemegule na západ rýchlosťou asi 200 - 300 km/h. Všimli si, že existuje vzťah medzi nezvyčajnými zimnými podmienkami vo vortexe a nasledujúcim netypickým počasím na severnej pologuli.

Vortex zasahuje do nižšej atmosféry, kde zachytáva studený vzduch na severnom póle. Ak zoslabne, tento vzduch sa môže presunúť na juh a priniesť studené, snežné a veterné počasie do Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Abnormálne silný vortexový prúd je zasa naopak predzvesťou nezvyčajne mierneho počasia na dané obdobie. Arctic Vortex cítiť cez arktické a severoatlantické oscilácie, ktoré ovplyvňujú zimné klimatické podmienky na severnej pologuli - Baldwin-Dunkertonov model by mal platiť hlavne pre západnú Európu.

Závery pozorovaní, ktoré publikoval odborný magazín Nature, sa môžu stať cenným nástrojom meteorológov. V súčasnosti je takmer nemožné predpovedať počasie na viac ako týždeň dopredu. Podľa Briana Hoskinsa z univerzity v Readingu, Veľká Británia, mnohí hľadajú silu, ktorá by umožnila predpovedať vývoj počasia aspoň na 10 dní. Zdá sa, že stratosféra by mohla poslúžiť aspoň pre Európu. Podľa Baldwina sa zmeny, ktoré sú dosť silné na to, aby sa prejavili na počasí, dejú asi raz do roka. Je však presvedčený, že počasie ovplyvňujú aj menšie stratosférické zmeny. Stratosféra by mohla fungovať ako druh posunutého zrkadla, ktoré odráža zmeny v nižšej atmosfére s posunom niekoľkých mesiacov. Baldwin v súčasnosti spolupracuje s meteorológmi na prevedení záverov do počítačových modelov európskeho počasia. „Rosničkári“ sú o tomto jave informovaní, ale zatiaľ ho v predpovediach nevyužívajú.

Korelácia medzi stratosférou a atmosférou nepochybne existuje, ale mnohí vedci ostávajú skeptickí v tom, či existuje fyzikálne spojenie medzi spomínanými vrstvami. Stratosférický vzduch je taký riedky, že sa dá ťažko pozorovať, ako ovplyvňuje hustejší vzduch pod ním.

(kab)