Náhrada škody v prípade úmrtia

Môžete uviesť, v akej výške je Sociálna poisťovňa povinná v prípade úmrtia zamestnanca uhradiť nám jednotlivé náhrady, ako napríklad jednorazové odškodnenie pozostalých, náklady na pohreb atď.? V kolektívnej zmluve máme uvedené vyššie sumy ako uvádza Zákonník práce.

- V prípade, ak následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zamestnanec zomrel, v rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa sa podľa nového Zákonníka práce poskytne(§ 204 ZP)

a) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho liečením,

b) náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom,

c) náhrada nákladov na výživu pozostalých,

d/ jednorazové odškodnenie pozostalých,

e) náhrada vecnej škody.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že poistnou udalosťou na účely poistenia zodpovednosti za škodu (teda úrazového poistenia) sa rozumie poškodenie zdravia alebo smrť, ktoré boli spôsobené v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania (44 a) ods. 3 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov). Z toho dôvodu sa za poistnú udalosť, ktorá zakladá plnenie zo strany Sociálnej poisťovne, vecná škoda nepovažuje. Vecnou škodou sa rozumie škoda, ktorá vznikla na veci zosnulého poškodeného zamestnanca, ktorú mal v čase smrteľného úrazu pri sebe alebo na sebe.

Náklady spojené s liečením sa uhradia tomu, kto tieto náklady vynaložil (§ 205 ZP). Poskytnutie tejto náhrady sa môžu pozostalí dožadovať iba v prípade, ak náklady s liečbou boli fakticky vynaložené za života poškodeného. Môže ísť o výdavky súvisiace s kúpou liekov, o náklady na diétne stravovanie, náklady spojené s návštevou postihnutého zamestnanca v nemocnici atď. Nárok vzniká až úmrtím zamestnanca.

Náklady spojené s pohrebom sa tiež uhradia tomu, kto tieto náklady vynaložil, a od týchto nákladov sa odpočíta príspevok na pohreb poskytnutý podľa zákona NR SR č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb (§ 205 ZP), teda suma 2100 Sk.

Medzi náklady spojené s pohrebom patria najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky, cestovné výdavky a výdavky na ubytovanie, náklady na zriadenie pomníka alebo dosky a na úpravu hrobu a jedna tretina primeraných nákladov na smútočné ošatenie. Náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo dosky a na úpravu hrobu nesmie presiahnuť sumu 20 000 Sk, teda nesmie byť vyššia ako 20 000 Sk. Náklady na smútočné ošatenie a cestovné výdavky sa uhrádzajú iba najbližším príslušníkom rodiny a domácnosti zomretého (§ 206 ZP). Za najbližších príslušníkov rodiny sa považuje vdova, vdovec, deti a ich manželia alebo manželky, vnuci, rodičia a prarodičia, súrodenci vlastní, nevlastní a ich manželia alebo manželky, svokor, svokra. Domácnosť podľa § 115 Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby trvalo spolu žijúce, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý poskytoval výživu, alebo bol povinný ju poskytovať (§ 207 ZP). Uvedená náhrada má iba subsidiárny charakter, teda podporný, a poskytne sa len v prípade, ak náklady na výživu nie sú uhradené dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza z priemerného zárobku zomretého a poskytuje sa najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom by dovŕšil 65 rokov veku. Vzhľadom na zmeny v úrovni miezd sa na úpravu náhrady nákladov na výživu pozostalých vzťahujú primerané ustanovenia o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania podľa osobitného predpisu vydaného na základe údajov Štatistického úradu SR (§ 207 ods. 3 ZP).

Jednorazové odškodnenie (§ 208 ZP) prislúcha manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok podľa § 49 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Manželovi prislúcha jednorazové odškodnenie v sume najmenej 15 000 Sk a dieťaťu v sume najmenej 24 000 Sk. V odôvodnených prípadoch sa jednorazové odškodnenie poskytne v celkovej sume najmenej 15 000 Sk aj rodičom zomretého. Z uvedeného vyplýva, že jednorazové odškodnenie nepatrí napríklad družke, druhovi.

Je potrebné zdôrazniť, že nový Zákonník práce upravuje iba minimálne (teda najmenej, takže možno dohodnúť aj viac) alebo maximálne (teda najviac, takže možno dohodnúť aj menej) výšky nárokov. To znamená, že v kolektívnej zmluve možno dohodnúť aj viac, prípadne menej. Napríklad jednorazové odškodnenie manžela môže byť aj viac ako 15 000 Sk, napríklad 20 000 Sk a dieťaťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, môže byť viac ako 24 000 Sk, teda napríklad 30 000 Sk.

Sociálna poisťovňa uhradí náhradu škody zamestnancovi, u ktorého vznikla škoda na zdraví spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, v slovenských korunách. V prípade, ak zamestnávateľ uhradil zamestnancovi škodu alebo jej časť, má právo, aby Sociálna poisťovňa uhradila ním nahradenú škodu, a to až do výšky, v akej bol povinný nahradiť škodu tomuto zamestnancovi (§ 44 b) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov).

Na základe uvedeného možno konštatovať, že ak v kolektívnej zmluve máte náhrady v prípade úmrtia zamestnancov upravené vo vyšších sumách vzhľadom na spojenie „až do výšky“, Sociálna poisťovňa vám môže, ale nemusí, vyplatiť tie sumy náhrad, ktoré fakticky (teda skutočne) uhradíte. Závisí to od jej rozhodnutia, prípadne interných predpisov.

Záverom však poznamenávam, že Sociálna poisťovňa by vám mala vyplatiť minimálne (teda najmenej) sumy uhradených náhrad v zmysle ustanovení Zákonníka práce.

Od 15. apríla 2002 som na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie, ktorú som uzatvoril s občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na viac ako 90 hodín mesačne, začal vykonávať činnosť osobného asistenta podľa zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že mám 56 rokov a bol som dlhšie evidovaný na úrade práce (viac ako 1 a pol roka, teda bez nároku na podporu v nezamestnanosti), kto za mňa bude teraz platiť poistné do jednotlivých verejnoprávnych inštitúcií? Môžem si prípadne platiť poistné aj sám?

- V prípade, ak osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu v rozsahu menej ako 90 hodín mesačne, považuje sa za nezamestnaného občana (§ 28 písm. e) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 450/2000 Z. z.). Znamená to, že môže byť zaradený do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie odo dňa osobného podania písomnej žiadosti o sprostredkovanie zamestnania na okresnom úrade práce, v ktorého obvode má trvalý pobyt (§ 39 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Dňom, ktorým osobný asistent začne vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne (teda 90 hodín a viac), z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie sa vyradí (§ 41 ods. 1 písm. m) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 450/2000 Z. z.).

Osobný asistent vykonávajúci osobnú asistenciu v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne (teda 90 hodín a viac) sa nemôže zúčastňovať na nemocenskom poistení ani fakultatívne (teda dobrovoľne). Na základe tejto skutočnosti nie je ani povinný (resp. nemôže) platiť si poistné na nemocenské poistenie. V prípade choroby však nemá nárok na nemocenské, teda žena nemá nárok v prípade tehotenstva a materstva na peňažnú pomoc v materstve.

Ako osobný asistent vykonávajúci osobnú asistenciu v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne môžete byť dobrovoľne (teda fakultatívne) zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení ako osoba, ktorá získala aspoň jeden rok účasti na dôchodkovom zabezpečení (napríklad mali ste aspoň jeden rok zamestnania atď.) a dobrovoľne pokračujete v účasti na dôchodkovom zabezpečení (§ 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). To závisí od vášho rozhodnutia. V prípade, ak sa rozhodnete pre účasť na dôchodkovom zabezpečení, po tzv. dobrovoľnom vstupe do systému dôchodkového zabezpečenia vám vznikne povinnosť platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie (§ 14 ods. 2 písm. f) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov) vo výške 28 % z vymeriavacieho základu, ktorým je vami určená suma. Vymeriavací základ je však najmenej vo výške 4000 Sk mesačne a najviac 32 000 Sk mesačne (§ 16 ods. 11 a 13 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). Osobný asistent ako osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení budete odvádzať poistné na dôchodkové zabezpečenie sám (§ 19 ods. 3 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov). Poistné na dôchodkové zabezpečenie, ktoré odvádzate ako osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení (v postavení osobného asistenta) je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca (§ 21 ods. 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). Napríklad za mesiac apríl 2002 do 9. mája 2002 (§ 21 ods. 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov - ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň). Táto účasť na dôchodkovom zabezpečení sa hodnotí ako doba zamestnania v rozsahu najviac desať rokov za splnenia podmienky, že za túto dobu bude zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie (§ 8 ods. 1 a 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.).

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie ako osobný asistent vykonávajúci osobnú asistenciu v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne máte postavenie osoby dobrovoľne nezamestnanej, teda osoby s trvalým pobytom na území SR, ktorá

- nie je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území SR (teda nemáte pracovnú zmluvu a nie ste ani v služobnom pomere),

- nie ste samostatne zárobkovo činnou alebo spolupracujúcou osobou na území SR,

- nie ste osobou, za ktorú platí poistné štát alebo Národný úrad práce s výnimkou osôb vyňatých zo zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 3 písm. b) a c) zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Poistné na zdravotné poistenie ste povinný platiť sám vo výške 14 % s „vami určeného“ vymeriavacieho základu, najmenej však z 3000 Sk (§ 12 ods. 7 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov), teda najmenej 420 Sk mesačne. Zároveň ste povinný splniť si aj oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní od zániku povinnosti štátu a Národného úradu práce platiť za vás poistné (§ 11 ods. 5 cit. zákona), teda do ôsmich dní odo dňa vyradenia z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.

Ako osobný asistent vykonávajúci osobnú asistenciu v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne môžete byť aj tzv. dobrovoľným platiteľom príspevku na poistenie v nezamestnanosti (§ 57 ods. 2 písm. c) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 450/2000 Z. z.). Znamená to, že príspevok platiť môžete, ale nemusíte. Závisí to od vášho rozhodnutia. V prípade, ak sa rozhodnete pre dobrovoľné platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti ako dobrovoľný platiteľ príspevku, prihlásite sa písomne na predpísanom tlačive ako odvádzateľ tohto príspevku na okresnom úrade práce, v ktorého územnom obvode máte trvalý pobyt (§ 68 ods. 4 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 450/2000 Z. z.).

Príspevok na poistenie v nezamestnanosti budete platiť vo výške 3 % z vymeriavacieho základu, ktorým je vami určená suma. Vymeriavací základ však nesmie byť nižší ako 3000 Sk a je najviac 24 000 Sk (§ 58 ods. 6 a § 62 a § 63 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ako osobný asistent - dobrovoľný platiteľ príspevku na poistenie v nezamestnanosti, odvádzate príspevok sám, a to za kalendárny mesiac najneskôr do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (napríklad za mesiac apríl 2002 do 8. mája 2002). Na základe žiadosti osobného asistenta môže príslušný okresný úrad práce, ktorému príspevok na poistenie v nezamestnanosti budete odvádzať, dohodnúť s vami osobitný režim odvádzania tohto príspevku (§ 67 ods. 3 a § 69 ods. 4 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 450/2000 Z. z.).

Tabuľka:

Osobný asistent a platenie poistného na

nemocenské neplatí

poistenie (nemôže platiť ani dobrovoľne)

neplatí

dôchodkové

zabezpečenie (môže platiť dobrovoľne)

28 %

z vymeriavacieho základu

najmenej zo sumy 4000 Sk

(t. j. 1120 Sk)

najviac zo sumy 32 000 Sk

(t. j. 8 960 Sk)

zdravotné platí

poistenie 14 %

z vymeriavacieho základu

najmenej zo sumy 3000 Sk

(t. j. 420 Sk)

najviac zo sumy 32 000 Sk

(t. j. 4480 Sk)

príspevok neplatí

na poistenie

v nezamestnanosti (môže platiť dobrovoľne)

3 %

z vymeriavacieho základu

najmenej zo sumy 3000 Sk

(t. j. 90 Sk)

najviac zo sumy 24 000 Sk

(t. j. 720 Sk)

Záverom možno konštatovať, že ako osobný asistent vykonávajúci osobnú asistenciu v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne, teda aspoň 90 hodín mesačne, prípadne i viac, môžete aspoň čiastočne vstúpiť do poistného systému, konkrétne do dôchodkového zabezpečenia, a platiť si poistné na dôchodkové zabezpečenie, ako aj príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Závisí to, samozrejme, od vášho rozhodnutia. Vo využití, resp. nevyužití tejto možnosti sa prejavuje konkrétne vaša osobná zodpovednosť za svoje zabezpečenie v prípade určitých sociálnych udalostí, napríklad počas invalidity, staroby a nezamestnanosti. Poistné na zdravotné poistenie ste povinný platiť si sám ako „dobrovoľne nezamestnaná osoba“. Vyplýva to zo skutočnosti, že všetky osoby, ktoré majú na území SR trvalý pobyt, sú povinne zdravotne poistené (§ 3 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Dvojstranu pripravila JUDr. Zuzana Macková, PhD.