Čakajú euro lepšie časy?

Výkonný výbor Európskej centrálnej banky (ECB) včera rozhodol o ponechaní základných úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni, keď kľúčový úrok eurolandu sa od novembra minulého roka pohybuje na 3,25 %. Týmto sa naplnili prognózy analytikov, ktorí nepredpokladali zmenu úrokovej politiky vzhľadom na stále nejasné oživenie hospodárstva a inflačný vývoj v tomto regióne.

V priebehu štvrtka Švajčiarska centrálna banka pristúpila k zníženiu sadzieb o 50 bázických bodov. V tejto súvislosti je však nevyhnutné pripomenúť, že tento krok nebol podmienený negatívnymi vyhliadkami ekonomiky, ale rozhodujúcim dôvodom boli výrazné zisky švajčiarskeho franku oproti doláru a euru. Jeho hodnota v priebehu tohto týždňa dosiahla svoje 7-mesačné maximá, čím dochádza k ohrozovaniu exportnej aktivity hospodárstva. Frank všeobecne vnímaný ako bezpečná mena profituje z kontinuálneho oslabovania dolára, ktoré odštartoval guvernér FED-u Alan Greenspan svojím hodnotením vyhliadok US ekonomiky. Okrem franku sa v posledných dňoch nezvyčajne posilňuje aj euro. Na margo tohto vývoja sa včera pre agentúru REUTERS vyjadril aj hovorca Európskej komisie pre ekonomické a menové záležitosti Gerassimos Thomas, ktorý uviedol, že finančné trhy začínajú prehodnocovať pozíciu euromeny v súvislosti s pozitívnymi fundamentálnymi výsledkami regiónu. „Čo potrebujeme, to je plynulý prechod (zhodnocovania) bez výraznejšej volatility, keď nová úroveň výmenného kurzu by mala reálnejšie odrážať silu oboch hospodárstiev,“ uzavrel G. Thomas. Na priamu otázku týkajúcu sa výmenných kurzov sa Duisenberg odmietol vyjadriť, no jeho konštatovania o protekcionizme a deficite na bežnom účte Spojených štátov nepriamo korešpondujú s možnosťou podhodnotenia eura, resp. umelého nadhodnotenia dolára.

Napriek pomalšiemu rozbiehaniu sa ekonomiky starého kontinentu, ktoré potvrdili aj zverejnené predpovede medzinárodných finančných inštitúcií, Duisenberg očakáva postupné zotavovanie hospodárskeho rastu v priebehu roku 2002, keď v záverečných mesiacoch by sa malo jeho tempo priblížiť potenciálnemu rastu ekonomiky. Najrizikovejším faktorom, ktorý môže v skoršom ako očakávanom horizonte prinútiť „strážcu eura“ zvýšiť úrokové sadzby na korekciu inflačného vývoja, sú relatívne vysoké ceny ropy, no najmä tlak odborových organizácií na zvyšovanie miezd. Predbežné analýzy hovoria o možnom náraste úrokových nákladov v USA v polovici tohto roka, kým eurozóna by mala sledovať tento krok v prípade priaznivých podmienok s niekoľkomesačným oneskorením.

Marcel Tirpák