Zápas o sviežosť tulipánov

Odchádza W. Kok aj s úspechmi ekonomiky?

Takmer 19 kvartálov nepretržitého rastu ekonomiky, úspechy v súdržnosti politickej scény, stlačenie rastu nezamestnanosti a ešte silnejšia podpora exportu krajiny tulipánov. Holandský premiér Wim Kok si pred voľbami (už o dva týždne) nemôže pre svoju stranu priať lepšiu reklamu. Ekonomické úspechy jeho purpurovej koalície - sociálni demokrati (PvdA), liberáli (VVD) a ľavicoví liberáli (D66) posilnili pozície najrýchlejšie sa rozvíjajúceho európskeho hospodárstva. Pravda, udalosti 11. septembra pribrzdili citlivo reagujúcu a exportne orientovanú ekonomiku (rast 3,5 % v roku 2000 zoslabol na 1,1 % v minulom roku), ale tento fakt sa na popularite Kokovej vlády neodrazil. Dokonca so sympatiami sa prijalo aj nedávne rozhodnutie vlády odstúpiť krátko pred voľbami kvôli spoluzodpovednosti za srebrenickú masakru. Aj preto je otázne, aký ekonomický vývoj krajina zvolí po voľbách. Šesťdesiattriročný premiér Wim Kok už totiž oznámil, že vo voľbách svoju stranu nepovedie, dokonca sa vzdáva aj úmyslu viesť krajinu v treťom funkčnom období. „Samozrejme, mohol by som byť ešte raz kandidátom, ale je to múdre? Bolo by to štrukturálne dobré pre našu stranu? Nemyslím si to.“ Aké šance má jeho nástupca, šéf parlamentného klubu PvdA A. Melkert?

V prvom rade, nová vláda bude musieť skrotiť značne vystrelenú infláciu, ktorá v porovnaní s krajinami eurozóny, USA či Japonskom dosiahla v minulom roku závratných 5,2 %. Kok však zanechal nástupcom skromnú mieru nezamestnanosti (2,4 %), ktorá by vďaka funkčne vypracovaným programom nemala ani v tomto roku do siete zachytávať dobrovoľne či špekulatívne nezamestnaných, ale motivovať ich nízkymi dávkami v nezamestnanosti, aby si hľadali prácu aj na polovičný úväzok. Podľa čísel zo 140-tisíc registrovaných nezamestnaných bolo iba 31-tisíc dlhodobo nezamestnaných. Len tak na okraj, krajina je dokonca naklonená k sprístupneniu svojho trhu práce pre kandidátske krajiny hneď po ich vstupe do únie. „Máme nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, takže môžeme ľahko zamestnať nových ľudí,“ vysvetlil Kok. Vláda už omnoho skeptickejšie reaguje na rast spotreby domácností, ktorý začína byť v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi skromnejší (zo 4,5 % v roku 1998 na 1,6 v roku 2001). Dokonca aj pár mesiacov po zavedení eura začínajú obyvatelia nostalgicky spomínať na guldenové časy. Až 77 % Holanďanov ako hlavný dôvod na návrat uvádza prílišné zdraženie. Čísla zostali rovnaké, iba gulden nahradilo euro. A aj keď centrálna banka uvádza, že ceny v krajine za prvý štvrťrok tohto roka vzrástli o 0,4 %, realita je aj takáto: notári napr. zvýšili poplatky za svoje úkony o 134 %, za hru minigolfu sa platí o 120 % viac, holiči k starej cene pridali ešte 21-percentnú prirážku a banky nehanebne zvýšili poplatky za výmenu eura za dolár o 325 %.

Zašlé časy nezachráni export, ktorého zisky z vývozu v minulosti tvorili až polovicu HDP. Ak aj totiž ambicióznosť exportovať nepoľavila po septembri minulého roka, domáci exportéri očakávajú menší export vlastných výrobkov (pokles o 0,75 %), takže ku kladným číslam prispieva najmä reexport (rast 2,5 % v roku 2001).

Prognózy na tento rok pravdepodobne neskopírujú úspechy z Kokovej éry. Bude mať jeho nástupca skutočne tú charizmu, ktorá Kokovi dovolila v minulosti tvrdými sociálnymi opatreniami doslova vytlačiť krajinu do prosperity? Zápas o sviežosť holandských tulipánov je v prvom rade zápasom o dobrého záhradníka. A nie všetci lídri kandidujúcich strán recept na ich sviežosť majú.

Slávka Blazseková