Bez vody niet života, niet úrody

Bohaté skúsenosti s pestovaním kukurice a slnečnice dômyselne zužitkujú

Budeme hovoriť iba o jednej z činností tohto družstva. Inžinier Juraj Végh je vedúcim Systému pestovania kukurice a slnečnice pri Poľnohospodárskom družstve Okoč Sokolec, ktoré leží v samotnom strede Žitného ostrova. Je to klasické družstvo a ich špecifická situácia je v tom, že touto „vedľajšou“ činnosťou sa začalo zaoberať ešte za bývalého režimu. S distribúciou osív a kukurice začali v osemdesiatych rokoch. Vtedy bol veľký dopyt o zahraničné osivá a chémiu. Šľachtiteľmi boli hlavne západoeurópske alebo americké firmy. „V bývalom Československu vznikli prakticky tri strediská zaoberajúce sa takouto činnosťou. Bolo to PPK Šaľa, ktoré zásobovalo 50 - 55 percent osevnej plochy osivami aj chémiou, druhé stredisko bolo BKR Okoč, to je prakticky

dnešná firma

a tretie stredisko bolo už menej významné vedľa PD Svodín. Zásobovali už iba 10-tisíc hektárov osevnej plochy. Takže Šaľa a Okoč mali rozdelenú celú bývalú republiku a všetky parcely boli nimi zásobované osivami a chémiou. Naše družstvo vzniklo po vojne ako klasické JRD, teraz má približne 4000 hektárov pôdy a 300 - 350 zamestnancov. Máme však aj majiteľov - je ich asi 800, v tom sa prejavil už prirodzený úbytok, pretože pred pár rokmi ich bolo ešte 1200. Aj zamestnancov je už tiež iba asi polovica stavu spred desiatich rokov. Naše družstvo však nikdy neurobilo nejaké veľké prepúšťanie, k tomuto stavu sme sa dostali prirodzeným úbytkom. Vedľa družstva, či v ňom, ako chcete, funguje Systém pestovania kukurice a slnečnice od roku 1981. Odvtedy sa zaoberáme distribúciou osív a poradenstvom. Od roku 1989 sa situácia úplne zmenila. Začali vznikať nové a nové subjekty, ktoré sa tiež začali zaoberať predajom osív. V našom prípade prevažná časť činnosti spočívala v dovoze kukuričných a slnečnicových osív, preto je aj kukuričný klas súčasťou nášho podnikového znaku.“

Slnečnicové osivá sa nemnožia na Slovensku, preto sa prakticky všetky dovážajú zo zahraničia. Z kukuričných osív odhadom iba maximálne 20 % plôch je osiatych doma, u nás vyšľachtenými osivami, všetko ostatné je dovoz. Na dnešnom trhu na Slovensku panuje tvrdá konkurencia. V rôznych formách sú prítomné veľké globalizované zahraničné firmy, ktoré, obrazne povedané,

ako „McDonald's“

zásobujú celý svet určitými osivami. Domáce šľachtenie veľmi ťažko môže s nimi súťažiť. Je v tom obrovský kapitál a rok po roku prinášajú na trh nové a nové hybridy. Kým napríklad pred piatimi rokmi bolo na Slovensku dohromady 50 hybridov, dnes je to viac ako sto zaregistrovaných kukuričných hybridov. Tlak zo zahraničia je veľmi silný. Vznikli ďalšie distributérske firmy, domáce aj zahraničné, ale pre nás sú nebezpečné najmä tie zahraničné, lebo sú kapitálovo nesmierne silné. Prejavuje sa to v tom, že si môžu dovoliť veľké investície. Kupujú poľnonákupy, silá, hangáre a hlavne kvalitných ľudí, lebo ich dokážu inakšie zaplatiť ako napríklad my. „Cez nich potom získavajú aj časť nášho trhu. Napriek tomu, že už desať rokov pracujeme a poskytujeme akoby

bankovú službu

pre zmluvného zákazníka. Pracujeme tým spôsobom, že na jar vydáme zákazníkovi potrebné produkty (a keďže vieme, že peniaze práve teraz nemá), umožníme mu však vyrovnať svoju dlžobu až do novembra. Toto bezúročné (!) zálohovanie je veľkou výhodu pre zákazníkov. Potom na jeseň to vyrovnajú buď úrodou, alebo peniazmi. Silné zahraničné firmy získavajú čoraz širšiu klientelu napriek tomu, že nemilosrdne vymáhajú aj úroky. Je to ťažký boj. Aj čo sa týka sortimentu. Kým povedzme v deväťdesiatych rokoch bolo pri slnečnici zaregistrovaných iba 4 - 5 hybridov, dnes je to už okolo 50. Aj v tom vidno nástup obrovskej zahraničnej konkurencie. Na druhej strane musím povedať, že sú to

veľmi kvalitné

a dobre spracované osivá a ani my pri ich predaji neprerobíme. Najťažšie roky už máme za sebou. Posledné dva-tri roky sa zlepšila platobná disciplína v našej brandži. Tie horšie, nespoľahlivé firmy už vypadli z hry, a tie solídnejšie zostali. Takže už dva roky sme nemali vážnejšie problémy s vymáhaním pohľadávok, aj keď je fakt, že veľké percento našich nákladov tvoria zbytočne míňané peniaze na vymáhanie pohľadávok. Kým za čias distribúcie sme mali čas na poľné prehliadky, teraz na takéto činnosti máme už menej šancí. Niežeby sme nechceli poradiť. Minulý rok sme mali asi 150 zákazníkov. Na počet sa to zdá skutočne veľa. Sú v tom aj družstvá, aj spoločnosti s ručením obmedzeným, ale aj súkromne hospodáriaci roľníci. Ešte v deväťdesiatych rokoch sme mali tiež okolo 100 odberateľov, ale kúpili si od nás dvakrát toľko tovaru ako teraz týchto 150 odberateľov. Prakticky ak sme predtým uzavierali zmluvy na päťsto alebo tisíc hektárov, tak teraz vypisujeme zmluvy aj

na 15 hektárov

a menej. Takže je to pestré. Napriek tvrdej konkurencii sa nám darí zostávať medzi tými najlepšími a najväčšími. Ešte stále má význam robiť a ťahá nás dopredu aj tradícia, veď to robíme už dvadsať rokov.“ Na záver som sa pokúsil o aktuálnu otázku, napoly žartom, či existuje kukurica alebo slnečnica odolná proti suchu. Dozvedel som sa, samozrejme, že neexistuje ani jedna ani druhá plodina, ktorá by bez vody vyrástla. Na druhej strane šľachtitelia na celom svete sa pokúšajú šľachtiť kukuricu do všetkých možných podmienok. Šľachtiteľské firmy v rámci toho ponúkajú určité odrody, ktoré sú odolnejšie, lepšie znášajú suché podmienky. Silnou zbraňou nášho distributéra, o ktorom sme tu písali, PD Okoč Sokolec, zostáva bezúročné zálohovanie osiva kukurice, slnečnice a pesticídov.

Ivan Klačanský