Hospodársky denník
USD46,972 Sk
EUR43,722 Sk
CHF29,864 Sk
CZK1,43 Sk
  Štvrtok  30.Mája 2002

VODKA A DOBRÉ JEDLO

„Ekonomiky Ruska a členských krajín EÚ sa musia navzájom dopĺňať ako vodka a dobré jedlo.“ Tento včerajší bonmot patriaci predsedovi Európskej komisie (EK) Romanovi Prodimu možno vojde do dejín. Možno nie. Zatiaľ však dosť presne vystihuje ducha v poradí už deviateho summitu EÚ a Ruska, ktorý sa začal včera v Moskve. Vrcholné stretnutie, ktoré Moskva považuje za nemenej dôležité ako zbližovanie sa s NATO, ktoré v utorok vyústilo do vzniku Rady NATO-Rusko. Rokuje sa totiž o dôležitých témach pre Rusov, ako napríklad perspektívy vstupu Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a uznanie trhového statusu Ruskej federácie, ďalej o budúcnosti ruskej Kaliningradskej oblasti vtesnanej medzi Poľsko a Litvu po rozšírení EÚ, spolupráci v boji s terorizmom, bezpečnosti jadrovej energetiky a možno dôjde aj na pálčivejšie témy, ako je sloboda slova v Rusku a situácia v Čečensku.

Začiatok summitu, na ktorý pricestovalo viacero komisárov EK, bol včera ráno predznamenaný slávnostným otvorením nového moskovského sídla EK, ktorá je v metropole Ruska aktívna už 11 rokov. Menej slávnostné už boli rokovania, lebo sa išlo tvrdo na vec, na obranu záujmov každej z rokujúcich strán. Prodi najskôr ocenil, že Rusko sa za jedenásť rokov výrazne zmenilo a je na ceste rozvoja demokracie, právneho poriadku a trhovej ekonomiky a snaží sa zbližovať s Európou. Potom už však žiadal, aby sa ruské vnútorné ceny, najmä energetických surovín, dostali na svetovú úroveň. Prvý spor, lebo to podľa ruskej strany je zatiaľ neprípustné. Liberalizácia cien v tomto sektore by ešte viac ochudobnila tých, čo už aj tak veľa nemajú. Na tomto bode však viazne uznanie trhového statusu Ruska. Potrvá ešte dlho, kým vodka a dobré jedlo sa ocitnú na tom istom stole. Druhým a zatiaľ najvypuklejším bodom neporozumenia je otázka Kaliningradskej enklávy po tom, čo sa Poľsko a Litva (už o dva roky) stanú členmi EÚ. Budú musieť zaviesť víza a možno aj clá, a tak kaliningradskí Rusi, aby sa dostali k svojim rodinám a známym v matičke Rusi, budú potrebovať víza. Obyvateľom enklávy hrozí izolácia, nie je jasné, ako budú zásobovaní energiou a ako to bude s rybolovom v Baltskom mori. To všetko Moskva vníma ako skrivodlivosť a žiada vytvorenie tzv. bezvízových koridorov cez Litvu. Bruselskí komisári to však nepripúšťajú, lebo by to nabúralo striktné interné pravidlá chodu únie a ohrozilo bezpečnosť členských štátov EÚ. Brusel nič meniť nechce a ako východisko zo situácie ponúka Kaliningradčanom dlhodobé desaťročné schengenské víza, čo zasa nechce Moskva.

Vzťahy medzi Bruselom a Moskvou označil Prodi za strategické partnerstvo. Slovník diplomata. K vyriešeniu spomínaných otázok - a riešiť ich treba! - sa však aj diplomati musia zmeniť na stratégov plánovania a ústupkov.

Iaromír Novák

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.