Priemysel ovládnu cez SKo?

Len Deutsche Bank a Gutmann Praha majú záujem o vstup

Slovenská konsolidačná (SKo), a. s., by mala vytvoriť spoločný podnik na predaj (kapitalizáciu) starých dlhov slovenských podnikov. V balíku pre spoločný podnik sú väčšinou pohľadávky voči dlžníkom v konkurze a v likvidácii. Nádej na ich splatenie je preto veľmi nízka. Investor doň vloží toľko, na koľko ocení pohľadávky. Tie majú nominálnu hodnotu približne 50 mld. Sk. Bude ich spravovať, SKo bude kontrolovať finančné toky. Príjmy z predaja a vymáhania úverov by si mali obaja partneri deliť podľa pomeru na majetku spoločnosti. Od vytvorenia spoločného podniku s pohľadávkami si SKo sľubuje vyššie výnosy. Doteraz používaný model predaja dlhov v balíkoch alebo samostatne mal viac nevýhod ako výhod a chce preto od neho postupne upustiť. Záujem vytvoriť s SKo spoločný podnik definitívne potvrdil jediný investor - konzorcium Deutsche Bank a Gutmann Praha. Credit Suisse First Boston a Salomon Brothers od tendra odstúpili a nevstúpia do spoločného podniku pre nízku bonitu portfólia. Definitívne rozhodnutie o výbere víťaza je potom v kompetencii valného zhromaždenia SKo, teda ministerstva financií, ktoré je jediným akcionárom agentúry. Ako včera po valnom zhromaždení Zväzu strojárskeho priemyslu (ZSP) SR, ktorý sa konal v Nitre, povedal staronový prezident Milan Cagala, riziko číha v tom, že gro z budúcich výnosov spoločného podniku skončí niekde inde, len nie na Slovensku. Podniky združené napríklad v DMD Holding majú v SKo zlých úverov asi za 7 mld. Sk. Napríklad ZŤS Dubnica dostala v minulosti od VÚB úver 300 mil. Sk. Pre neschopnosť úver splácať zaťažili konto SKo. Garantované je to však výrobnými halami ZŤS a technológiou. Spomínaný spoločný podnik za 300 mil. Sk získa záložné právo na (dubnické, detvianske, martinské, hriňovské atď.) výrobné haly. ZŤS pôjdu do konkurzu alebo haly pre zahraničnú firmu v spoločnom podniku získa exekútor. Tretia možnosť pripúšťa, že o 300 mil. Sk sa navýši základné imanie ZŤS a spoločný podnik sa stáva väčšinovým majiteľom strojárskej fabriky. Takto by bolo možné postupovať až do výšky 50 mld. Sk, ktoré chceme cez SKo dať do spoločného podniku. Zahraničný partner sa v ňom môže stať dokonca väčšinovým akcionárom. Štát i SKo sa dostanú na vedľajšiu koľaj. O ďalšom osude väčšiny zadlžených slovenských podnikov začne rozhodovať zahraničný subjekt v spoločnom podniku. Na jeho uvážení bude stáť charakter priemyselnej politiky SR. Ináč povedané, ide o privatizáciu v rozsahu 50 mld. Sk. V Maďarsku zvolili obdobný postup a dnes s iróniou tvrdia, že takúto „paseku“ nepamätajú od druhej svetovej vojny. Finančný výbor NR SR nedávno požiadal SKo, aby zastavila predaj pohľadávok, kým nezabezpečí efektivitu ich predaja. Výbor tak reagoval na informácie o predaji pohľadávky v rámci skúšobného projektu, ktorý sa robil ešte za bývalého vedenia SKo. Podľa predsedu výboru Pála Farkasa spoločnosť Vinaco Holdings Limited so sídlom na Cypre kúpila danú pohľadávku za 4 % jej nominálnej hodnoty, pričom podľa rozhodnutia krajského súdu teraz môže za ňu od SR získať až 154 % jej nominálnej hodnoty. V absolútnych číslach vyjadrené, firma o. i. získala od SKo pohľadávku za 45 mil. Sk, pričom teraz vďaka údajnej štátnej garancii môže za ňu získať minimálne 90 mil. Sk. Poslanci netaja obavy, že by mohlo dôjsť k predaju ďalších úverov so štátnou garanciou. Vinaco Holdings je konzorcium slovenskej Penta Group a Credit Suisse First Boston. Hovorca SKo Patrik Golský považuje poslaneckú kritiku za neopodstatnenú. Skúšobný projekt uskutočnilo bývalé vedenie SKo a súčasné zaň nenesie zodpovednosť. Konsolidačná preto uvítala rozhodnutie Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) vykonať v druhom polroku 2002 kontrolu v SKo a očakáva, že výsledky previerky pomôžu zlepšiť jej reputáciu. „Veríme, že výsledky kontroly poukážu na neopodstatnenosť vznesenej kritiky a potvrdia správnosť postupu súčasného vedenia pri správe pohľadávok,“ povedal P. Golský. Predseda dozornej rady SKo František Palko k tomu dodal, že SKo by mala v tomto roku odviesť z predaja pohľadávok do štátneho rozpočtu viac ako 4 mld. Sk, preto sa ich predaj nemôže na žiadosť poslancov finančného výboru úplne zastaviť. Povedal, že pohľadávky sa budú opäť prehodnocovať a ich predaj bude len dočasne pozastavený. Predstaviteľ ZSP SR Juraj Borgula si však včera v Nitre v tejto súvislosti položil otázku, prečo porada ekonomických ministrov opakovane (naposledy 29. apríla) neschválila návrh na vytvorenie Slovenského fondu rizikového kapitálu (SFRK). Ten by priamo v konkurzoch odkupoval majetok podnikov, potom podniky reštrukturalizoval a odpredával najmä zahraničným investorom. Návrh predložil prezident Združenia priemyselných zväzov (ZPZ) SR Jozef Uhrík PEM už vlani v marci. Hospodárska rada vlády SR sa ním zaoberala začiatkom decembra. S návrhom sa stotožnil aj minister hospodárstva Ľubomír Harach. Zakladateľmi SFRK by mal byť ZPZ, SKo a MH SR spolu s vkladom 1 mil. Sk. Štartovací kapitál - po 300 mil. Sk - by mala poskytnúť SKo a MH SR. Časť ministrov však stále spolu s vicepremiérom Ivanom Miklošom nepovažuje riešenie za systémové. Vyčíta mu, že prostriedky do komerčnej spoločnosti by priamo a nepriamo (cez SKo) vkladal iba štát, no nie sú na to v štátnom rozpočte vyčlenené. Využil, že väčšina ekonomických ministrov nemohla byť na porade, a preto sa nemohlo o tomto návrhu hlasovať.

Tibor Bucha