Kde sme a čo chceme (43 )

Nemáme uznávaných jednotlivcov

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Ján Jasovský, poslanec NR SR.

Aké vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu?

J. Jasovský: Pozvánku SR do NATO vnímam pomerne s určitou dávkou optimizmu, lebo väčšina

našej spoločnosti ju vníma pozitívne s určitou nádejou vidiny lepšej spoločnosti. Verím, že v novembri 2002 počas summitu v NATO v Prahe, SR rozšíri rady členských štátov NATO. Členstvo v NATO má priamy vzťah k hospodárstvu štátu. Vstup SR do NATO bude mať veľký vplyv na našu ekonomiku. Roztrieštenosť našej spoločnosti plodí rôzne riziká, ktoré môžu viesť k jej destabilizácii, ba až k naštrbeniu zvrchovanosti nášho štátu. Politické strany sa množia delením, čo je dôkaz určitej nestability spoločenského života, prejavom individuálnych záujmov. Predpokladám, že sa už nikdy nebudú opakovať také dejinné zlomy v Európe ako bol Mníchovský diktát, nebudú sa spochybňovať výsledky druhej svetovej vojny a nebudú sa zneužívať dejiny na rôzne deštrukčné ciele vykonštruované v hlavách rôznych politikov pre ich osobné ambície. Predpokladám, že tento volebný rok bude zlomovým pre našu spoločnosť na ceste do integrovanej Európy. História nás učí, že sme boli a sme Európania, hoci na ceste vývoja našej štátnosti na dejinných križovatkách nám rôzne sily prehodili výhybky, a tak sme sa ocitli ako malý národ na nesprávnej koľaji. Aj cez tieto udalosti do Európy a európskych štruktúr patríme, lebo duch národa a ľudu patrí do srdca Európy (V4), do strednej Európy.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

J. Jasovský: Vstup SR do EÚ je historickým krokom. Integráciou sa posilňuje Európa ako celok.

Základnou črtou svetovej ekonomiky je medzinárodná ekonomická integrácia vyjadrená v zmenách sveta v globalizácii národných ekonomík. Zmyslom globalizácie je vznik novej civilizačnej štruktúry. Je to dôležité smerovanie sveta pre 20. storočie. Je to zmena industriálnych a postindustriálnych spoločností na informačnú asociálnu spoločnosť. Vidím v tom určitú príležitosť, nové možnosti, nový priestor na sebarealizáciu menších celkov národných ekonomík do väčších integrovaných celkov v rámci Európy a sveta. Zjednotenie týchto celkov sa deje cestou globalizácie. Myslím si, že pre integráciu má aj SR veľké šance podporovať vznikajúcu novú civilizačnú štruktúru.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

J. Jasovský: Podľa ústavy SR mojím pracoviskom je NR SR. Je rozdelená na dve časti - NR SR a hlavne v teréne práca s voličmi. Moja práca je silne motivovaná odbornosťou. Veľký dôraz kladiem na prácu s voličmi a prácu s odborníkmi na báze spolupráce. Tento rok je volebným, v jeho závere chcem bližšie spoznávať problémy občanov zdola. Vidieť obraz reálneho sveta a život spoluobčanov, problémy riešiť na podklade pravdivých a kvalitných informácií a poznatkov.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

J. Jasovský: V najbližšom období hlavným problémom je stabilizácia ekonomiky, obnovenie sociálnych istôt a mravných hodnôt. To sú problémy, ktoré vyčnievajú a sú prioritné z hľadiska kvality života našich občanov. Spomeniem len najzávažnejšie problémy - nezamestnanosť, školstvo, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, ale sú aj ďalšie. Sú to zjavné symptómy prebúdzajúcej sa krízy, ktoré znásobuje nedokončená privatizácia a neplnenie reforiem predchádzajúcich vlád.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

J. Jasovský: Medzi hlavné prednosti patrí sebaurčenie štátotvorného väčšinového národa. Vznik SR je dejinnou udalosťou, ktorá sa navždy zapísala do európskych dejín. Transparentne priviedla slovenský národ medzi európske národy. Ďalšou prednosťou je, že sebaurčenie prebehlo na demokratických základoch a humánne. Dôkazom je kultivované rozdelenie ČSR. Mínusy v pravom slova zmysle nevidím, možno určitá nepripravenosť slovenskej politickej reprezentácie a občanov na túto dejinnú udalosť, menšia sebareflexia, zodpovednosť za osud nášho štátu. Z toho plynú rôzne nedorozumenia, antagonizmy, ktoré neprospievajú k stabilite štátu. Nemáme výrazných jednotlivcov uznávaných doma i v zahraničí, ktorí by viedli náš štát. Učíme sa viesť a riadiť veci verejné v kontexte vnútroštátnej a navonok na medzinárodnej úrovni. Tieto objektívne fakty musíme rešpektovať, ak chceme dosiahnuť pokrok a stabilizovať našu štátnosť v rámci Európy.