Spokojnosť, len či naozaj

Komentuje Vladimír Turanský

Predstavitelia Slovenskej živnostenskej komory (SŽK), zdá sa, sú spokojní s čerstvou novelou zákona o tejto inštitúcii. Priniesla viaceré zmeny a ako konštatujú predstavitelia štátnej správy, snažili sa byť ústretoví k požiadavkám SŽK. Zákon však nezakotvil inštitút povinného členstva, k čomu niektorí členovia komory pripisujú značný význam a majú na to niekoľko argumentov. Hovoria o tom, že pri povinnom členstve by sa mohli znížiť rozličné poplatky, čo by mnohých motivovalo k väčšiemu záujmu o prácu v tejto organizácii. A čo je podľa nich ešte dôležitejšie, nezakotvenie povinného členstva je vraj pre členov

diskriminačné. Svojimi príspevkami tak vlastne dotujú tých, ktorí nie sú organizovaní, ale využívajú služby SŽK. Iní predstavitelia komory povinné členstvo nepovažujú za svoju dominantnú agendu a poukazujú na tie krajiny, kde to tiež nemajú takto upravené. Argumentácia, že povinné členstvo bolo navrhnuté v roku 1998, no neprešlo v parlamente, sa napodiv používa aj dnes. Vraj bola pri terajšej novele zákona ambícia to zmeniť, no opäť stroskotala na badateľnej neochote poslancov. Navyše, ani niektoré rezorty si zmenu neželali.

Ak použijeme príklad z Nemecka, ktoré výdatne, a to aj finančne, podporuje našu komoru a Slovenský živnostenský zväz, tak pripomíname, že jeho ústavný súd vydal nález, podľa ktorého povinné členstvo v takejto ich organizácii nie je nútenie, ale naopak, je to pre podnikateľov šanca na lepšie a slobodnejšie vyjadrovanie postojov. Ale u nás sa pred štyrmi rokmi odmietla táto povinnosť z dôvodu, že na Slovensku existuje právo združovať sa, ale nie právo byť povinne združený. A tak otázka znie, čo má pre podnikateľa hmatateľnejší význam. Či prvý príklad pozitívnej diskriminácie alebo druhý, odvolávajúci sa na dodržanie demokratickej zásady, ktorá je v tomto prípade len prázdnym gestom. Keď sme sa pýtali, či tento problém, napriek deklarovanej podpory malých a stredných podnikateľov, nevyviera z obavy vládnych štruktúr zo vzniku silnej stavovskej podnikateľskej organizácie, táto naša úvaha bola odmietnutá. Realitou však je, že v SŽK je organizovaných len niečo okolo 0,3 % podnikateľov s platným živnostenským oprávnením. Počas nedávneho výročného snemu jeden z funkcionárov SŽK sa kuloárne posťažoval, že v tomto volebnom období nik z vedúcich ústavných predstaviteľov štátu oficiálne zástupcov komory neprijal. Prečo asi?