Hospodársky denník
USD46,633 Sk
EUR43,683 Sk
CHF29,782 Sk
CZK1,429 Sk
  Piatok  31.Mája 2002

Semafor

Od 16. júna bude autovlak na trase Praha hl. n. - Poprad Tatry a späť denne premávať. Železničná spoločnosť takto vychádza v ústrety rastúcim požiadavkám motoristov. Odchod autovlaku z Prahy je o 21.37 hod. a opačným smerom z Popradu -Tatier o 21.45 hod. Colné vybavenie a nakládka automobilov je v Prahe od 18.45 do 20.45 hod. a v Poprade od 20.00 do 21.30 hod. Jednosmerné cestovné v silnej prevádzke stojí 1240 Sk (v piatok z Prahy a v nedeľu z Popradu) a 1178 Sk v slabej prevádzke (ostatné dni). V cene je zahrnuté cestovné za prepravu motorového vozidla a za vodiča, pričom cestujúci si môže vybrať prepravu v ležadlovom alebo lôžkovom vozni. Predaj cestovných lístkov a rezervácií na autovlak je v železničných staniciach vybavených elektronickou pokladnicou. Akékoľvek ďalšie informácie sú dostupné vo všetkých informačných kanceláriách Železničnej spoločnosti.

Výdaj lístkov

Železničná spoločnosť zmenila od 1. mája podmienky predaja všetkých typov cestovných lístkov pre malý pohraničný styk do Rakúska a osobitnú ponuku na trase Bratislava - Viedeň. Podľa nových podmienok je pri zakúpení týchto lístkov potrebné uviesť meno, priezvisko a číslo pasu cestujúceho. Namiesto dieťaťa bez vlastného cestovného pasu sa preukáže svojím pasom rodič, ktorý s dieťaťom cestuje. Kým jednosmerné cestovné z Bratislavy do Viedne stojí asi 500 Sk, zľavnený spiatočný cestovný lístok podľa osobitnej ponuky stojí asi len 300 Sk, pričom ceny sa mierne pohybujú podľa kurzu SKK/EUR.

Železničná sieť

Cestná sieť v krajinách Európskej únie sa v rokoch 1990 až 1999 zväčšila o viac ako jednu štvrtinu na celkovú dĺžku takmer 50-tisíc kilometrov. Železničná sieť však naopak za rovnaké obdobie stratila na celkovej dĺžke asi 4 % a teraz dosahuje 154-tisíc km. Hustota cestnej siete EÚ tvorila v roku 1999 šesťnásobok priemeru stredoeurópskych krajín, uchádzajúcich sa o členstvo v únii, zatiaľ čo hustota železničnej siete bola asi o štvrtinu menšia. Spomedzi členských krajín malo v roku 1999 najdlhšiu diaľničnú cestnú sieť Holandsko - 58 kilometrov diaľnice na tisíc štvorcových metrov. Belgicko malo 55, Luxembursko 44 a Nemecko 32 km. Najredšiu sieť malo naopak Írsko a Fínsko - 1,4 km.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.