Ste živnostník? Máte problémy? Poradíme!

Som vlastníkom rozsiahleho pozemku za mojím rodinným domom a chcel by som túto plochu poskytnúť na odstavenie motorových vozidiel, ktoré by boli aj strážené. Musím si vybaviť živnostenský list?

- Závisí to od počtu vozidiel. Ak by tam bol priestor na odstavenie len štyroch vozidiel, táto činnosť by nebola živnosťou, ale ak by tieto vozidlá boli aj strážené, pôjde o živnosť. V prípade, že tam bude stáť päť a viac motorových vozidiel, tiež bude potrebné na túto činnosť získať živnostenský list. Prevádzkovanie odstavných plôch pre motorové vozidlá je voľnou živnosťou a na získanie živnostenského oprávnenia je potrebné splniť len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti, ktorými sú podľa § 6 živnostenského zákona: dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť.

Sme telovýchovná jednota a máme športový objekt. Potrebujeme finančné prostriedky na činnosť nášho oddielu. Chceme poskytovať ubytovanie asi 20 hosťom vrátane jedla pre ubytovaných hostí za úplatu v tomto zariadení. Čo na to potrebujeme?

- Poskytovanie ubytovacích služieb v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach je viazanou živnosťou. Na získanie živnostenského oprávnenia na viazanú živnosť musí telovýchovná jednota preukázať okrem splnenia všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti podľa § 6 živnostenského zákona, ktorým je dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť, čo musí spĺňať osoba či osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, aj odbornú spôsobilosť zodpovedného zástupcu. Príloha č. 2 živnostenského zákona pri tejto viazanej živnosti vyžaduje vysokoškolské vzdelanie v odbore a dva roky praxe v odbore alebo vyššie odborné vzdelanie v odbore a tri roky praxe v odbore alebo úplné stredné vzdelanie v odbore alebo v ekonomickom odbore a päť rokov praxe v odbore. Živnostenské oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb zahŕňa aj živnostenské oprávnenie na pohostinskú činnosť, a to vzhľadom na § 28 živnostenský zákon, podľa ktorého rozsah živnostenského oprávnenia sa posudzuje podľa obsahu živnostenského listu alebo koncesnej listiny. To znamená, že TJ nemusí žiadať vydanie ďalšieho živnostenského listu na prevádzkovanie pohostinskej činnosti.

Aké povinnosti pre mňa vyplývajú zo živnostenského zákona, ak budem chcieť prevádzkovať cestovnú kanceláriu vo viacerých prevádzkarňach prostredníctvom zodpovedného zástupcu?

- Prevádzkovanie živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu je upravené v § 11 živnostenského zákona. Zodpovedný zástupca je odborným garantom riadneho prevádzkovania živnosti a tento právny inštitút umožňuje prevádzkovať živnosť aj v tých prípadoch, keď podnikateľ nespĺňa osobitné podmienky prevádzkovania živnosti, ktorou je napríklad odborná spôsobilosť, alebo ak nemá bydlisko (teda podľa § 5 ods. 4 živnostenského zákona trvalý pobyt na území SR na základe povolenia podľa zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na území SR. Prevádzkovanie cestovnej kancelárie je viazanou živnosťou a podľa prílohy č. 2 živnostenského zákona musí zodpovedný zástupca na účely požadovanej odbornej spôsobilosti mať vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického smeru a dva roky praxe v odbore alebo vyššie odborné vzdelanie v odbore a tri roky praxe v odbore alebo úplné stredné vzdelanie v odbore alebo v ekonomickom odbore a päť rokov praxe v odbore.

Vzhľadom na to, že ide o prevádzkovanie viazanej živnosti vo viacerých zriadených prevádzkarňach, § 11 ods. 8 živnostenského zákona určuje podnikateľovi povinnosť ustanoviť jedného, prípadne viacerých zodpovedných zástupcov pre každú jednotlivú prevádzkareň. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi, s výnimkou manžela (manželky) podnikateľa, alebo ak ide o právnickú osobu, jej spoločníka alebo člena.

Sme spoločnosť s ručením obmedzeným. Chceme sa rozdeliť na dve spoločnosti, ale len jedna z nich si zoberie našu prevádzkareň (kde vyrábame kovania na dvere a okná) so vzorkovou predajňou. Musíme si vybaviť nový živnostenský list?

- Podľa § 14 ods. 3 živnostenského zákona môže v živnosti pokračovať tá spoločnosť, na ktorú prešla prevádzkareň. Štatutárne orgány rozdeľovanej spoločnosti však musia oznámiť v lehote 15 dní odo dňa výmazu spoločnosti s ručením obmedzeným z obchodného registra miestne príslušnému živnostenskému úradu podľa sídla rozdeľovanej spoločnosti a miesta podnikania, v akom bude každá z novovzniknutých spoločností v živnosti pokračovať, ako aj údaje, ktoré sa zapisujú do živnostenského registra: obchodné meno, sídlo, mená štatutárnych orgánov, spôsob, akým za právnickú osobu konajú, IČO, osobné údaje týkajúce sa zodpovedného zástupcu (s výnimkou podnikateľa, ktorý má zriadených viac ako jednu prevádzkareň, v ktorých prevádzkuje remeselnú, viazanú alebo koncesovanú živnosť), predmet podnikania, prevádzkareň, obdobie, na ktoré sa živnostenské oprávnenie vydáva, pozastavenie alebo zánik živnostenského oprávnenia, iné skutočnosti podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Na základe tohto oznámenia vydá živnostenský úrad novým právnickým osobám živnostenské listy.

Chcel by som prevádzkovať kolkáreň. Musím si vybaviť živnostenský list? Musím mať špeciálne vzdelanie alebo prax?

- Od 1. januára 1998, keď nadobudol účinnosť zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, je prevádzkovanie kolkárne voľnou živnosťou. Na získanie živnostenského listu na vykonávanie tejto činnosti je potrebné splniť len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti uvedené v § 6 živnostenského zákona. V prípade, ak by sa okrem prevádzkovania kolkárne vykonávalo aj trénovanie tohto športu, išlo by o viazanú živnosť - výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry, na vykonávanie ktorej živnostenský zákon vyžaduje splnenie odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 288/1997 Z. z. Odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry, ktorými sú činnosti vykonávané v jednotlivých oblastiach telesnej kultúry trénerom, cvičiteľom, inštruktorom, rozhodcom a iným odborníkom, sa podľa uvedeného zákona rozumie súbor odborných vedomostí, zručností a návykov získaných štúdiom vo vzdelávacích zariadeniach. Podrobnosti o podmienkach získavania odbornej spôsobilosti na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry sú uvedené vo vyhláške Ministerstva školstva SR č. 257/1998 Z. z. o podmienkach získavania odbornej spôsobilosti na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry v znení vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 300/2000 Z. z.

Sme malá obec, ale máme pomerne nový kultúrny dom, kde by sme chceli usporadúvať rôzne tanečné zábavy, predstavenia ochotníckeho divadla, prípadne výstavy prác ľudových umelcov. Aké povolenie na to potrebujeme?

- V prípade, že organizovanie týchto verejných kultúrnych podujatí (ktorými okrem v otázke uvedených činností sú aj filmové a iné audiovizuálne predstavenia, koncerty a tanečné produkcie, výstavy diel výtvarných umení, diel úžitkového umenia, festivaly a prehliadky v oblasti kultúry a umenia, artistické produkcie, cirkusové a varietné predstavenia konané pre individuálne neurčených návštevníkov) bude vykonávané sústavne, prevádzkované v mene obce ako právnickej osoby, na jej vlastnú zodpovednosť a s cieľom dosiahnutia zisku, sú splnené všetky atribúty definície živnosti podľa § 2 živnostenského zákona. Vzhľadom na to, že táto činnosť nie je v § 3 živnostenského zákona vylúčená z jeho pôsobnosti, je táto činnosť voľnou živnosťou. Podľa § 25 ods. 2 živnostenského zákona na prevádzkovanie voľných živností musia byť splnené všeobecné podmienky podľa § 6 živnostenského zákona.

Preukazovanie odbornej spôsobilosti a ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje. Všeobecnými podmienkami prevádzkovania živnosti je dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Za bezúhonného sa na účely živnostenského zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa na neho nehľadí, akoby nebol odsúdený. U právnickej osoby musí tieto všeobecné podmienky spĺňať osoba, resp. osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. V prípade obce je týmto orgánom podľa § 13 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov starosta.

V prípade, že všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti sú splnené, je obec povinná ohlásiť prevádzkovane živnosti živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa jej sídla. V ohlásení uvedie náležitosti ustanovené v § 45 ods. 3 živnostenského zákona (obchodné meno, sídlo, právnu formu, meno, bydlisko štatutárneho orgánu, IČO, predmet podnikania atď.). Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má náležitosti podľa § 45 a § 46 živnostenského zákona a podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, vydá najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa mu ohlásenie živnosti doručilo, živnostenský list. Vzhľadom na § 29 ods. 1 živnostenského zákona, podľa ktorého je podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti povinný dodržiavať podmienky ustanovené nielen živnostenským zákonom, ale aj osobitnými predpismi, odporúčam oboznámiť sa so zákonom Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach, ktorý usporiadateľovi podujatí ukladá viaceré povinnosti.

Chcela by som si otvoriť stánok a predávať zmrzlinu. Musím si vybaviť živnostenský list?

- V prípade, že sa bude predávať zmrzlina, na ktorej prípravu sa použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy, bude na jej predaj, ktorý bude voľnou živnosťou, potrebné získať živnostenský list. Na prevádzkovanie voľnej živnosti živnostenský zákon vyžaduje splnenie len všeobecných podmienok uvedených v § 6 živnostenského zákona. V prípade, že sa zmrzlina bude vyrábať z doma varených krémov, jej predaj bude remeselnou živnosťou. Na prevádzkovanie remeselnej živnosti je potrebné mať odbornú spôsobilosť podľa § 21 a § 22 živnostenského zákona. Podľa citovaných ustanovení zákona to bude výučný list alebo iný doklad o riadnom ukončení učebného odboru alebo študijného odboru a doklad o vykonaní najmenej trojročnej praxe v odbore. V prípade, že nie ste vyučená v odbore, je možné využiť jeden zo štyroch náhradných spôsobov preukazovania odbornej spôsobilosti, ktoré sú vymenované v § 22 ods. 1 písm. a) až d) živnostenského zákona. Od 1. septembra 2001 je ním aj úplne nový spôsob, ako sa dá doklad o odbornej spôsobilosti podľa § 21 živnostenského zákona nahradiť: je to osvedčenie o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou, ktorú zriaďuje na návrh Slovenskej živnostenskej komory krajský úrad.

Som študentom 4. ročníka vysokej školy - denné štúdium. Chcel by som sa opýtať, či je dovolené podnikanie na základe živnostenského listu, ak navštevujem školu. Chcel by som predávať starožitnosti. Ak áno, čo je s tým spojené?

- Podmienky živnostenského podnikania upravuje živnostenský zákon. Živnosťou podľa § 2 tohto zákona je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti sú uvedené v § 6 zákona a sú to: dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Živnostenský zákon nevylučuje vysokoškoláka zo živnostenského podnikania. Predaj starožitností je voľnou živnosťou, na ktorej prevádzkovanie nie je potrebné spĺňať osobitnú odbornú spôsobilosť, treba spĺňať len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti podľa § 6 živnostenského zákona.

Predávam grilované kurčatá v špeciálnom prívesnom voze. Som povinná mať v ňom inšpekčnú knihu?

- Od účinnosti zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovanie služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, teda od 1. júla 1998 áno. Uvedený zákon zaviedol povinnosť mať inšpekčnú knihu autorizovanú živnostenským úradom aj na trhovom mieste. Trhovým miestom zákon č. 178/1998 Z. z. rozumie trhovisko, tržnicu, príležitostný trh a ambulantný predaj. Ambulantným predajom je predaj na prenosných predajných zariadeniach, predaj v pojazdnej predajni a sezónny predaj na verejnom priestranstve pred prevádzkarňou. Od 1. septembra 2001, keď nadobudla účinnosť nová vyhláška Ministerstva vnútra SR o inšpekčných knihách (č. 322/2001 Z. z.), podnikateľ, ktorý prevádzkuje ambulantný predaj, už nemusí v inšpekčnej knihe uvádzať konkrétne trhové miesto, ale len text „trhové miesto“.

Mám skončenú vysokú školu ekonomickú, odbor fakulta ekonomického riadenia výrobných odvetví. Pracoval som tri roky ako vedúci hostinca. Chcel by som získať koncesiu na vykonávanie pohostinskej činnosti bez ubytovania tak, aby som nemusel mať zodpovedného zástupcu. Podľa môjho názoru mám na túto činnosť kvalifikáciu. Na živnostenskom úrade mi povedali, že si musím spraviť rekvalifikáciu.

- Pohostinská činnosť je remeselnou živnosťou a na jej prevádzkovanie živnostenský zákon vyžaduje splnenie odbornej spôsobilosti podľa § 21 a § 22 živnostenského zákona. Na prevádzkovanie pohostinskej činnosti je odbornou spôsobilosťou najmä riadne ukončenie učebného odboru kuchár, ktoré možno nahradiť vysvedčením o maturitnej skúške na strednej odbornej škole napríklad hotelového typu alebo diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore (ktorým však podľa môjho názoru vysoká škola ekonomická - fakulta riadenia výrobných odvetví nie je). Vzhľadom na to, že zákon č. 279/2001 Z. z. doplnil do § 22 živnostenského zákona úplne nový spôsob, ktorým možno doklady o odbornej spôsobilosti uvedené v § 21 živnostenského zákona nahradiť, odporúčam získať osvedčenie o vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni (ktorá má štátom overenú spôsobilosť vzdelávacej ustanovizne poskytovať ďalšie vzdelávanie na základe splnenia podmienok ustanovených v zákone č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.) a osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou, ktorú zriaďuje na návrh Slovenskej živnostenskej komory krajský úrad. Zákonná podmienka dĺžky praxe je splnená.

V marci tohto roka mi živnostenský úrad zrušil živnostenský list z dôvodu porušovania živnostenského zákona a zákona o ochrane spotrebiteľov. Nechcel som už podnikať, ale teraz by som chcel pokračovať v podnikaní. Myslím si, že dôvody zrušenia neboli adekvátne. Ako mám teraz postupovať, keď rozhodnutie je právoplatné? Musím si podať žiadosť na vydanie nového živnostenského listu?

- Podľa § 58 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby (§ 5 živnostenského zákona) je povinný zrušiť živnostenské oprávnenie, ak podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné. Rozhodnutie o zrušení živnostenského oprávnenia je rozhodnutím vydaným v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), proti ktorému bolo možné podať odvolanie v lehote uvedenej v poučení. Ak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, je tu ešte možnosť využiť § 71 ods. 2 živnostenského zákona, čiže možnosť súdneho preskúmavania rozhodnutia živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia na základe žaloby.

Na preskúmavanie rozhodnutia je vecne príslušný krajský súd. Miestne príslušným je ten krajský súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať:

- označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napadá vyjadrenie,

- v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá,

- uvedenie dôvodov,

- v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu,

- a aký konečný návrh robí.

Účastníkom konania je žalobca a žalovaný, ktorým je správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Žalobca musí byť v konaní zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom, pokiaľ nemá sám právnické vzdelanie. Dôležitým zákonným predpokladom možnosti preskúmať právoplatné rozhodnutie vydané v správnom konaní je lehota, do ktorej je možné žalobu podať. Podľa § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni (teda odboru všeobecnej vnútornej správy krajského úradu, kde patrí oddelenie živnostenského podnikania a ochrany spotrebiteľa). Zákon neumožňuje odpustiť zmeškanie.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, teda odkazovanie nevykonáva. Ak súd dôjde k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Ak súd dôjde k záveru, že správne rozhodnutie posúdilo vec z právnej stránky nesprávne alebo že zistenie skutkového stavu bolo v rozpore s obsahom spisov alebo bolo nedostačujúce na posúdenie veci, zruší rozsudkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správny orgán je viazaný právnym názorom súdu. Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok s výnimkou mimoriadneho dovolania (§ 243e - § 243j Občianskeho súdneho poriadku). Ak žalobca má úspech celkom alebo sčasti, súd mu prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V prípade, ak od doručenia právoplatného rozhodnutia živnostenského úradu uplynulo viac ako dva mesiace, je možné podľa § 58 ods. 4 ohlásiť živnostenskému úradu ohlasovaciu živnosť až najskôr po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.

JUDr. Katarína Horvatová