Chceme podporiť vaše priority

P. Dewael: Teraz nejde o investície, ale o rámec pre podnikateľskú klímu

Včera skončil dvojdňovú návštevu Slovenska premiér Flámska Patrick Dewael, ktorý v rozhovore pre denník potvrdil snahu o kvalitatívny posun vo vzájomných vzťahoch, predovšetkým v ekonomickej oblasti.

Len pred týždňom sa skončil summit krajín V4 a Beneluxu zameraný na rozšírenie vzájomnej spolupráce pred a po vstupe Vyšehradského zoskupenia do EÚ. Je vaša návšteva pokračovaním týchto snáh z flámskej strany alebo má aj iný cieľ?

- Ako viete, Belgicko je federatívny štát, v rámci ktorého má flámsky región približne 6 miliónov obyvateľov, čo je takmer porovnateľné so slovenskou populáciou. Kým federácia má svoje vyhradené kompetencie, regióny majú široké právomoci, týkajúce sa hospodárskej spolupráce, infraštruktúry, oblasti vzdelania, poľnohospodárstva a pod., čo robí z Belgicka azda najvyspelejšiu federáciu v rámci EÚ. Do týchto právomocí regiónov federácia nezasahuje. Z toho vyplýva, že máme právomoc uzatvárať zmluvy s ostatnými štátmi, regiónmi a pod. Flámsko podpísalo zmluvu o spolupráci so všetkými desiatimi kandidátskymi krajinami, pričom Slovensko je poslednou, s ktorou danú dohodu podpísanú doteraz nemalo. Programy spolupráce už existujú, ale táto Medzivládna dohoda o spolupráci medzi SR a belgickým regiónom Flámsko vytvorí právny rámec pre rozvoj vzájomnej spolupráce v prioritných oblastiach. Je známe, že na Slovensku už pôsobia desiatky belgických investorov, prevažne flámskych, takže je nemenej dôležité, aby Slovensko bolo členom EÚ čo najskôr. Len pripomeniem, že sme boli jednou z prvých krajín prítomných na Slovensku po začatí jeho demokratických zmien. Predchádzajúca flámska vláda rozbehla projekty bez právneho rámca, skôr na žiadosť belgických spoločností. Táto zmluva už vytvorí inštitucionálny rámec na vykonávanie a vypracúvanie programu spolupráce, ktorý prerokujú obe vlády - slovenská aj flámska, a ktorý prihliadne v prvom rade na priority slovenských potrieb.

Znamená to kvalitatívne vyššiu úroveň spolupráce, teda aj kontrolu prostriedkov použitých na projekty?

- Áno. Doterajšie projekty poskytovali finančné iniciatívy z našej strany, ale bez spätného vyhodnotenia a kontroly kvality vykonania projektov. Teraz tu bude na základe zmluvy aj zmiešaná komisia mojej administratívy a slovenskej administratívy, dohliadajúca, či stanovené priority priniesli v praxi efektívnosť, či peniaze investované do projektu priniesli alebo prinesú želateľný výsledok.

Asi 80 % belgického exportu tvorí flámsky export. V čom sú špecifiká?

- Je to skôr výsledok ekonomickej sily, že flámsky región je hospodársky vyspelejší. V súčasnosti sa nezamestnanosť vo Flámsku pohybuje na úrovni 5 - 6 %. Flámsko bolo vždy regiónom, ktorý bol vedúcim organizátorom podnikania, región ľudí, ktorí sa nebáli podnikať v zahraničí s otvorenou mysľou a snahou investovať, kde môžu.

Premiér Dzurinda hovoril o potrebe nových investícií. Sú nejaké signály o ich zvýšení?

- Cieľom návštevy nebolo dohodnúť nové investície, ale štruktúru na ich budúce pôsobenie. Aby sa dosiahlo to, čo investori z Flámska potrebujú a odstránilo to, na čo sa sťažujú. Keďže som od nich počul, že administratíva je stále pomalá, že je tu byrokracia pri získavaní povolení na podnikanie - a zahraniční podnikatelia chcú začať rýchlo - chcel som svojou návštevou pomôcť k vytvoreniu právnej a inštitucionálnej kostry pre ešte lepšie a atraktívnejšie investičné prostredie, a tak projektmi posilniť aj kapacity vašej administratívy, čím vlastne otvoríme priestor pre ďalších investorov. Nie je to teda ekonomická misia, tie budú len nasledovať.

Projekty budú zahŕňať tak know-how, ale aj finančné injekcie. Flámska vláda od roku 1992 do roku 2000 poskytla na tri desiatky projektov takmer 3,5 mil. eur. Určite to tvorí pri podpore desiatich kandidátskych krajín nemalú položku. V akom objeme je plánovaná pre Slovensko na tento rok?

- Máte pravdu, že prvoradé je know-how, a to tak v inštitucionálnej, ako aj v environmentálnej a ďalších oblastiach, ale nemalú časť každý rok tvorí aj finančná podpora programov a projektov. Tak vlastne pomáhame budovať Slovensko ako plnohodnotného člena EÚ. V konečnom dôsledku začlenenie sa Slovenska do únie pomôže aj Flámsku v bezproblémovom obchode a spolupráci. V tomto roku sme Slovensku vydelili 480 000 euro na prioritné projekty odsúhlasené oboma stranami. Len minulý týždeň zmiešaná slovensko-flámska komisia odsúhlasila štyri nové programy spolupráce.

Posledná otázka je namierená na budúcnosť Belgicka v EÚ. Takmer každoročne kompetenčne oslabovaná federácia s veľmi silno postavenými regiónmi je veľmi špecifickým príkladom v zjednocujúcej sa Európe. Dokáže prežiť do budúcnosti?

- Dôležitým faktom je, že zväčšujúca sa EÚ bude mať zväčšujúci sa voľný trh, no okrem toho si treba uvedomiť, že aj viac kultúr a špecifík národov a národností. Nie je Spojenými štátmi americkými, má svoje tradície, oddelené histórie a zmes rozdielnych jazykov. Možno to môže byť do určitej miery hendikepom, ale rozhodne je to v prvom rade obohatenie Európy. Takže to, čo sa deje v Belgicku, sa vlastne deje v celej EÚ. Federácia si ponechala určité meradlo rozhodovania, ale kompetencie sú presunuté na regióny, tak ako si ich ponechali aj štáty v rámci EÚ. Vytvárate Európu, ale musíte rešpektovať špecifickosť regiónov, jazykov, kultúr a tradícií. Pretože inak pôjdete proti zmyslu toho celého. Ľudia by nerešpektovali abdikovanie na ich identitu. Takže Belgicko zostane federáciou, ale to neznamená, aby som sa necítil Flám, Belgičan i Európan.

Slávka Blazseková