Úplatok ako šport?

Podľa prieskumov dáva úplatky v Slovenskej republike asi 30 percent obyvateľov (zdroj Gfk). Zaujímavá je aj iná štatistika, tou je rebríček inštitúcií podľa miery skorumpovanosti. Prvé miesta si s náskokom podelili úrady, súdnictvo a zdravotníctvo. Na prvý pohľad ide o kľúčové inštitúcie pre zdravý život spoločnosti, kde jediným meradlom musí byť spravodlivosť a právo. To, že sa Slovensko stretáva s korupciou, vie takmer každý z vlastnej skúsenosti a vedia to i európske inštitúcie, ktoré nás za to kritizujú. Príčiny tohto stavu sú najmä v politickej kultúre so zlými vzorcami správania sa, v neprehľadnosti financovania politických strán a hnutí, v neschopnosti vládnych štruktúr radikálne riešiť tento stav. Špecifickým koreňom je značná korupčná tradícia, nadbytočná regulácia a rôzny výklad noriem bez kontrolných mechanizmov. Mimoriadne ľahkým terčom je úradník. Každý pozná modelový príklad korupčného správania sa. Úradník o niečom rozhoduje a dostane za kladné či rýchle vybavenie finančný úplatok. Tento čiastkový prípad je, samozrejme, nebezpečný, ale zatiaľ tu máme úradníka, ktorý neplní svoje poslanie a spáchal trestný čin a máme toho, ktorý upláca. Ten spáchal tiež trestný čin a prípadne poškodil svojich obchodných protivníkov. Najhoršie však je, že sa toto správanie stáva akousi normou na konanie s úradmi. Kritické je to, že úrad už tu nie je pre nás, ale je iba pre známych. Dochádza tak k oslabeniu občianskej a profesijnej cti a jednoznačne i k rozpadu dôvery v právo. Korupcia, klientelizmus, nepotizmus, to sú, žiaľ, najfrekventovanejšie slová dneška. Samozrejme, že máme mnoho slušných a pracovitých úradníkov. Žiaľ, aj na nich dopadá tieň ich kolegov. Aj toto je jeden z dôvodov a argumentov pre verejnú a celospoločenskú akciu proti korupcii. Je varovným signálom, že v novodobých dejinách Slovenska nebola vyšetrená ani jedna kauza, ani jedno podozrenie. Problém korupcie nespočíva iba v peniazoch, ale i v tzv. klientelizme a nepotizme. Klientelizmom sa v našich podmienkach rozumie vzájomná výpomoc bez finančného plnenia. Jednoducho, ty zariadiš na úrade niečo pre mňa a ja zase privriem oči inde. Nepotizmus znamená protežovanie rodinných príslušníkov. Všetky typy korupčného správania (získavania neoprávnených výhod) dennodenne ohrozujú stabilitu štátu a vytvárajú paralelné mocenské štruktúry - mafiánstvo, hoci len okresného formátu. Je celkom zrejmé, že korupcia je dokonca jedným z hlavných nástrojov organizovaného zločinu. Naša slepota je priestorom na jej nekontrolované bujnenie. Experti po celom svete vo svojich hodnoteniach zdôrazňujú, že boj s korupciou nesmie byť bezobsažnou politickou kampaňou, ale záujmom každého občana. Úlohou politikov je poskytnúť vzorce správania, práve tu je azda najväčší priestor na zlepšenie jej účinnosti. Musí byť zreteľné, že politické strany nehľadajú miesta pre svoje „kádre“, pretože verejná správa nie je korisť. Netreba sa brániť zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá je mimochodom silným európskym trendom. Rovnako tak je potrebné sa zaoberať korupciou vnútri polície, teda vo vnútri orgánu, ktorý má proti nej bojovať. Viacerí analytici ako najúčinnejšiu formu boja proti korupcii definujú revíziu majetku! Nie radového občana. Štát nemá dôvod poznať majetkové pomery svojich občanov. Občania však majú právo poznať majetkové pomery svojich politikov. Tí by mali pravidelne preukazovať, že majetok, ktorý majú, nadobudli legálne. Pokiaľ sa im to nepodarí, tak predpokladajme, že platí opak, a tento majetok teda prepadne napríklad v prospech charity. Predišlo by sa tak názoru väčšiny ľudí, že štát preferuje podvodníkov a že tí, ktorí sa živia poctivo, sú iba na posmech.

Eleonóra Bujačková