Radšej nič nerobiť

Komentuje Zuzana Krútka

Sociálna poisťovňa prijala v roku 2001 takmer 1300 sťažností a prešetrila aj tri stovky anonymných spomedzi nich. Predstavovali 1419 samostatných bodov, ako sa však uvádza v informácii, ktorú sme dostali z ústredia poisťovne, 1300 bolo neopodstatnených. Prevládal v nich subjektívny názor, ako aj neznalosť všeobecne záväzných právnych predpisov, prípadne ich vysvetľovanie si vo svoj prospech. Ľudia sa napríklad cítia byť ukrivdení, pretože dôchodky nie sú primerané ich pracovným zásluhám. Samozrejme, pre poisťovňu je záväzná legislatíva. Sú však príklady - a pri podrobnom skúmaní zákonov a predpisov by sa ich určite našlo aj viac - ktoré svedčia o tom, že niektoré zákony sú tvrdé na tých, čo si to nezaslúžia a často nepodporujú ľudí, ktorí napriek hendikepu, či už fyzickému alebo sociálnemu, chcú brať a berú svoj osud do vlastných rúk. Istá vdova napríklad poberala vyšší dôchodok, ako jej patril, a to preto, lebo mala aj príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba. Za päť rokov takto získala takmer 90-tisíc korún, ktoré jej dali k náhrade. Isteže, zákon je zákon, vdova mala svoje príjmy priznať. Ale na druhej strane, aká je to spravodlivosť? Prišla o muža - živiteľa. Musela sa pretĺkať sama. Je to správne, že ak vlastnou prácou získa, dôchodok sa jej kráti? Nepodporuje to tendenciu, žiaľ na Slovensku beztak veľmi rozšírenú, uspokojiť sa s málom, avšak nemusieť preto nič urobiť?

Sociálna oblasť a život rodín budú celkom zjavne leitmotívom tohtoročnej volebnej kampane. Je otázne, či vôbec niektorá strana dokáže prísť s uceleným systémom sociálnej politiky, spravodlivým a zároveň motivačným. Ako prípravu naň môžeme politikom odporúčať čítanie príbehov kráľa Šalamúna, ktorý rozhodoval podľa nepísaných zákonov logiky a morálky.