Lokalita určila spôsob života

Pocítili, čo znamená nedostatok dobrej pitnej vody

Perla Tribečského pohoria je bezpochyby lichotivý prívlastok nielen pre zaujímavú geografickú polohu, ale aj pre súčasnú občiansku vybavenosť obce Skýcov, nachádzajúcej sa v okrese Zlaté Moravce. Nazývali ju aj križovatkou obchodných ciest starých Slovanov. Priliehavý názov pre lokalitu, v ktorej sa pred 710 rokmi pod stredovekým Hrušovským hradom na horskej lúke hlboko v Tribečských horách a pri prameni pitnej vody pod Vápenným vrchom usadili prví odvážlivci. Neprišli obrábať pôdu, ale udržiavali cesty medzi regiónmi Požitavie a Horné Ponitrie, dôležitými spojnicami z Podunajska na Považie a do Turca. Lokalita predurčovala aj spôsob života osadníkov - boli mýtnikmi, drevorubačmi, lovcami zveri, sklármi, vápenkármi a neskôr aj roľníkmi na chudobných skalnatých pôdach. V roku 1504 sa na bezbranných obyvateľov vyvŕšili

turecké vojská,

v roku 1945 nemecké vojská podpálili 236 rodinných domov ako odvetu za pomoc obyvateľov v Povstaní. Nepísaný záväzok bývalých funkcionárov obce a vdov po padlých v druhej svetovej vojne bolo jedno dielo, jedna investičná akcia za každého padlého Skýcovčana. Tí mali šťastie na dobrých starostov v minulosti. Aj vďaka nim sa v roku 2000 podarilo nepísaný záväzok slniť - 55 investičných akcií sa stalo skutočnosťou. Do roku 1986 sa podarilo vybudovať všetko, čo obec potrebovala - školy, nákupné strediská, cesty, vodovod, elektrifikáciu, kultúrne a spoločenské zariadenia, družstevnú farmu majiteľov pôdy, fabriku miestneho priemyslu, športový areál, zariadenie a tréningový areál pre branno-športové činnosti. Nechýba ani požiarna zbrojnica či viacúčelová budova Obecného úradu, dom smútku, benzínové čerpadlo a nový cintorín. Keď k tomu pričleníme funkčný kostol zo začiatku 19. storočia s budovou a areálom farského úradu, zdalo by sa, že k občianskej vybavenosti a k plnohodnotnému životu obyvateľov nič nechýba. Problémom sa však postupne stala pitná voda. Narastajúci počet rodinných domov, objekt občianskej vybavenosti, dožívajúce vodovodné potrubie a stále vyššie nároky na spotrebu

pitnej vody

s deficitom spodnej vody, vyústili do závažného problému na riešenie. Východisko našla samospráva v jedinom hĺbkovom vrte, no pozitívny výsledok sa nedostavil. Postupne sa stala každodennou skutočnosťou počas niekoľkých rokov regulácia dodávky vody pomocou cisterny, nehovoriac o finančne nákladnom úsilí o obnovenie pravidelného zásobovania domácností. Výstavba troch etáp kanalizácie vo výške 15 mil. Sk a čistiarne odpadových vôd nákladom 6 mil. Sk prinášala zložitejšie problémy ako samotný zápas o získanie pitnej vody. Po desiatich rokoch dnes obec vracia do prírodného kolobehu odpadovú vodu, vyčistenú na 95 %. Vegetačná čistiareň odpadových vôd je

jediným dielom

v SR na báze prírodného čistenia s používaním bezodpadovej technológie. Druhou významnou akciou za posledných desať rokov je záchrana kultúrnej pamiatky obce, kaštieľa z 18. storočia, ktorý sa nachádzal takmer v ruinách. Dnes je dominantou obce, pričom investícia vo výške 6,5 mil. Sk, väčšinou z vlastných zdrojov i s pomocou fondu kultúry Pro Slovakia, sa obci vrátila jeho predajom a následným znížením dlhovej služby obce. Kaštieľ po ukončení obnovy bude slúžiť potrebám rozvoja cestovného ruchu. V roku 1998 sa obci podarilo priviesť alternatívny zdroj tepla a energie úplnou plynofikáciou. „Investíciu sme nazvali posledným odškodnením za škody na obci. Rokom 2001 sme mohli konštatovať - stop investičným akciám, ktoré sa týkajú výstavby inžinierskych sietí,“ hodnotí situáciu starosta Skýcova Štefan Gahér, ktorý je vo funkcii už tretie volebné obdobie. „Môžem sa viac venovať elementárnym občianskym problémom, estetickému vzhľadu obce, problematike rozvoja kultúry, turistiky a cestovného ruchu, ale aj rozvoju činnosti záujmových a spoločenských organizácií, mládež a dôchodcov nevynímajúc. Práve vytváranie podmienok pre rozvoj cestovného ruchu

je prioritou

nášho súčasného snaženia. Sídelný útvar je pre túto činnosť ako stvorený. Čistota ovzdušia na základe merania je odporučená pre rekreačné pobyty. Pripravujeme ubytovacie kapacity v rekonštruovanom kaštieli a ubytovacie kapacity v turistickej ubytovni Breziny, v bývalom Dome brannej výchovy, vybudovali sme aj trasy náučných chodníkov, ktoré sú už vyhľadávané turistami. Zaujímavosťou je aj obnovenie technickej pamiatky - pece na pálenie vápna a turistická veža, ku ktorej sa turista dostane vysokohorským chodníkom, ako novým produktom cestovného ruchu. Z veže, ktorá je tesne pred dokončením, vidieť

sedem pohorí

a za dobrej viditeľnosti aj Podunajskú nížinu s Dunajom. Pre mladých motoristov je ťahákom zrekonštruovaná dva kilometre dlhá motokrosová trať v prírodnej lokalite Košariská, ktorú v minulom roku vybudovali za necelý rok, a už dokázali zorganizovať dva preteky s celoslovenskou účasťou jazdcov všetkých kategórií.“ Obec zabezpečuje vo vyhradenom priestore zber druhotných surovín, pričom pre obyvateľov je motiváciou 0,50 Sk za každý kilogram prinesenej zbernej suroviny bez rozdielu. Horšia situácia je v platbách za odvoz komunálneho odpadu, keďže skládka sa nachádza v 45 km vzdialenej Kalnej nad Hronom. Obyvatelia platia 200 Sk na osobu so zohľadnením sociálne odôvodnených prípadov. Aj napriek tomu obec dotuje až 40 % nákladov na

odvoz odpadu

z rozpočtu obce, ktorý na tento rok predstavuje výšku 4,3 mil. Sk. V tomto roku obnovila pamätnú izbu a klub dôchodcov, nachádzajúci sa vedľa klubu mládeže. Táto symbióza prináša svoje ovocie pri poriadaní spoločných kultúrno-spoločenských akcií, na ktorých nechýba divadelný súbor či miestna dychová hudba. V súčasnosti žije v obci 1057 obyvateľov, z ktorých je 47,8 % ekonomicky aktívnych.

Zora Petrášová